1 2 3 4 5

Dámy a páni pripravte sa na bály

Tretia časť seriálu o fašiangoch, zábavách a nevšednej dobovej móde plesov

V Uhorsku, bezprostredne po ukončení pätnásťročnej alebo aj Dlhej vojny v roku 1606, vzplanuli protihabsburské povstania. S Osmanmi sa na 25 rokov uzavrelo prímerie a niekoľkokrát sa ešte predlžovalo a pretrvávalo s menšími pohraničnými "šarvátkami". Vo vnútri krajiny však až taký pokoj nevládol. Počnúc konfliktom na tróne medzi bratmi Rudolfom a Matejom, cez povstania uhorskej šľachty, vedené Gabrielom Bethlenom, neskôr Jurajom Rákóczim, sprisahanie Františka Wesselényiho a končiac ďalším veľkým protihabsburským povstaním na čele s Imrichom Thökölym a potom Františkom II. Rákoczim. Napokon sa v 17. storočí znova rozhorela vojna s Osmanmi, ktorá sa skončila ich porážkou pri Viedni.

Bitka pri Viedni 1683, Zdroj: zurnal.pravda.sk
 

Všetky tieto veľké zmeny a osudové udalosti mali za následok postupnú zmenu zmýšľania a správania ľudí v Uhorsku, ale aj rozmach kultúry, jazyka a celkového fungovania spoločnosti. Základné kultúrne vplyvy prichádzali z Talianska, Burgunska alebo dvorov nemeckých kniežat. Uhorsko sa nachádzalo v čase humanizmu a renesancie, čo postupne nahradil veľkolepý barok. Všetka moc monarchie sa sústredila na kráľovský dvor vo Viedni. Z historických spisov sa dokonca dozvedáme, že množstvo ľudí pokladalo Uhrov za nevzdelaných, ktorí dokonca nemajú postele. Boli považovaní prevažne za vidiecku šľachtu. Uhorsko sa však veľmi rýchlo rozvinulo. Uhorská šľachta časom odhodila svoj rezervovaný postoj Viedenskému a Pražskému dvoru a začali sa otvárať novým vplyvom. Množstvo šľachtických dvorov v Uhorsku suplovalo úlohu panovníckeho dvora a tak museli byť pripravené na možný príchod panovníkov či významných návštev. Aristokratické dvory prešli veľkými zmenami interiérov, exteriérov, ale aj personálu, spoločenského, kultúrneho a duchovného života, aj zmenou etikety a morálky. Ich sídla sa však nevyrovnali tým panovníckym. Uhorska šľachta v 16. storočí zvykla dvor navštevovať iba v neodkladných a výnimočných prípadoch. Uhorský dvor teda v plnej forme neexistoval a tak sa všetky funkcie presunuli práve na šľachtické dvory aristokratov. Život a zmeny na šľachtických dvoroch začali priamo vplývať na samotných mešťanov. Začala vznikať moderná administratíva, sústreďoval sa tam vedecký život a vedecký pokrok, ľudia túžili po vzdelaní a začalo sa budovať silné národné povedomie. V 17. storočí tak začali byť Uhorskí palatíni, sudcovia, kancelári a iní hodnostári považovaní za uznávaných partnerov v európskej aj medzinárodnej politike.

Fond Múzea v Kežmarku: Kežmarský mešťania – Manželia Goldbergerovci, 17.stor.
   

Ten správny čas na vydaj

Začiatkom 17. storočia uhorské šľachta postupne vymenila svoje nepohodlné a studené sídla a hrady za modernejšie, pohodlnejšie a luxusnejšie kaštiele. Dvory uhorských aristokratov dokázali reprezentovať vo svete silné Uhorské kráľovstvo a mohli prijímať aj cudzokrajných diplomatov na primeranej úrovni. Chceli ukázať svoje postavenie a zabávať sa. Organizovali sa koncerty, bály a plesy, nielen v čase významných udalostí, ale aj ako novoročné plesy, plesy na počesť narodenín, alebo svadby či korunovácie nového kráľa. Všetky ďalšie udalosti boli rozdelené do ročných období a každý rok prebiehali rovnako. Na jar to boli svadby. Nielen dievčatá z vidieka, ale aj dcéry bohatých aristokratov sa chceli vydať alebo ich chceli vydať rodičia pre spojenie rodov a nadobudnutie majetkov. Plesy boli príležitosťou, kde sa mohli dievčatá zoznámiť s mládencami, prípadne mohli otcovia dohodnúť samotný sobáš. Čas fašiangov do Popolcovej stredy bol aj v mestách určený práve na svadby.

Fond Múzea v Kežmarku: Jozef Czauczik – Mladomanželia Probsnerovci 1883 - 1884
   

V lete sa zvyklo cestovať a bolo nutné kontrolovať prácu na poli a úrodu, na jeseň to boli obľúbené poľovačky, ale aj zber úrody a dožinky. V zime sa cestovalo do veľkých miest, kde prebiehali večerné stretnutia, páni hrali karty, dámy popíjali koňak. Usporadúvali sa koncerty na dvoroch aristokratov, divadelné predstavenia, s obľubou sa navštevovali kúpele a v neposlednom rade sa organizovali plesy. Po období adventu a Vianoc, v čase fašiangov, to boli veľmi obľúbené maškarné bály.

Fond Múzea v Kežmarku: Výstava šiat 19. a 20. stor.
 
Fond Múzea v Kežmarku: Módne listy
Fond Múzea v Kežmarku: Čižmičky z 19.stor., Zamatové, vyšívané črievice z roku 1700
   

V Uhorsku sa španielska a francúzska móda ujala najmä medzi ženami. Typická Uhorská móda bola jednoduchšia. Nenosila sa španielska sukňa – krinolína v tak výraznej miere, ako v krajine svojho vzniku. Dokonca sa neujal ani korzet, ale bol inšpiratívny a tak sa v uhorskej móde prejavil menej strnulo – ako tzv. verdigán.

Fond Múzea v Kežmarku: Fotografia dámy s krinolínou, výstava šiat 19. a 20. stor. – korzety
   

Zo začiatku bolo zvykom nosiť zásteru, ktorá sa ale v 17. storočí nachádzala už len zriedkavo. Stratila punc slávnostného oblečenia pre Uhrov. Presadili sa španielske módne prvky ako šaty s vysokým krkom, uzavreté živôtiky so špicatým zdobeným koncom, sukne vo forme ihlanu. Na slávnostné príležitosti sa nosili španielske plášte. Tento plášť sa spomína aj ako janker. Bol dlhý princesového strihu s balónikovitými alebo krátkymi rukávmi. Vpredu bol otvorený po celej dĺžke a zapínal sa na háčik alebo sponu, ktorá bola krásne vypracovaná. Ženy aj muži nosili mentieky. V ženských šatníkoch sa spomínajú letné a zimné. Zimné zvykli byť šité zo zamatu alebo hodvábu, podšité kožušinou z kuny, rysa, líšky alebo vydry. Letné boli šité z jemnejších materiálov vyšívané striebornými a zlatými čipkami.

Nosenie nohavíc bolo pre ženy nemysliteľné. Ak si niečo také dámy dovolili v období fašiangov, v čase maškarných bálov, tak spôsobili obrovské pohoršenie. Základom boli živôtiky a sukne šité podľa príležitosti a ročného obdobia. Živôtiky boli bohato zdobené nášivkami, perlami, drahokamami, ale aj farebnými textilnými šnúrami vytvarovanými do ornamentov alebo zlatými či striebornými ozdobami. V uhorskej móde boli typické blúzky s nafúknutými rukávmi, na ktoré sa dávali živôtiky. Tiež mali rôzne farby – ako zlatá, červená, zdobené napríklad perlami. Neodmysliteľnou súčasťou špeciálnych príležitostí, akými sú plesy, boli aj party.

Fond Múzea v Kežmarku: Fotografia Eleonóry Badányovej s pelerínou Fond Múzea v Kežmarku: Fotografia H.M.Szirmay s veľkým klobúkom
   
Fond Múzea v Kežmarku: Fotografia dievčaťa v živôtiku s veľkým klobúkom
 
Fond Múzea v Kežmarku: K. Divald – dáma v slávnostných šatách Fond Múzea v Kežmarku: H.M. Szirmay s dáždnikom
   

Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku

 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO