1 2 3 4 5

Mágia počiatku

Z historických záznamov môžeme povedať, že Nový rok sa oslavuje temer od počiatkov spoločnosti. Historicky prvé oslavy Nového roka zaznamenali už v Mezopotámii 2000 r. pred Kristom, kde ho vítali v polovici marca v čase jarnej rovnodennosti.

Základy osláv by sme tiež mohli hľadať v starovekom Ríme, kde sa konali bujaré niekoľkodňové oslavy Nového roka. Keďže im na oslavy nestačil jeden deň a jedna noc, oslavy sa predĺžili na niekoľko dní. Oslavy sa v období od 17. decembra do 25. decembra stále málili a tak sa posunuli až do 30. decembra, kedy Rimania oslavovali boha Saturna. Tento sviatok sa nazýval Saturnalia. Počas týchto dní sa hodovalo, pilo, tancovalo, bol povolený aj hazard. Dokonca sa sluhovia prezliekali za svojich pánov a tí odvážnejší páni sa na jeden deň stali sluhami. Počas týchto sviatkov volili aj kráľa opilcov.

Zdroj: solnysh.ru

Vo svete však bol od počiatkov mierny chaos v určovaní dní a počítaní roka. Niekde sa Nový rok oslavoval 1. septembra, 25. septembra či 1. marca, alebo 25. marca či 25. decembra. Rímsky kalendár, ktorý bol používaný, mal len desať mesiacov ­– tým prvým bol marec, pomenovaný podľa boha Marsa. Január a Február ešte neexistovali. V roku 46. pred Kristom Cisár Július Caesar definitívne určil nový Juliánsky kalendár. Nie všetkým národom sa však chcelo riadiť Rímskou ríšou a tak pokračovali vo vlastnom počítaní roka. Tí, ktorí začali s používaním Juliánskeho kalendára Nový rok oslavovali 1. januára.

V stredoveku kresťania považovali oslavy Nového roka za pohanský sviatok a tak ho v roku 567 náboženský hodnostári zrušili. Až v roku 1582 nastala posledná zmena kalendáru, trvácna dodnes a 1. január sa zasa oficiálne stal Novým rokom. Začal tak platiť gregoriánsky kalendár pomenovaný podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. Tento kalendár katolícke krajiny prijali takmer okamžite. Čechy a Morava hneď v roku 1584 a Slovensko, pravdepodobne, o tri roky neskôr. Protestantské oblasti, ako napríklad Nemecko, ho začali akceptovať až od roku 1775. Japonsko s jeho používaním začalo až v roku 1873. Krajiny s pravoslávnym vyznaním, ako napríklad Rusko či Grécko, kalendár prijali až roku 1918 a 1923, aj to iba pre civilné účely. Cirkevné sviatky sa tak aj dodnes slávia podľa Juliánskeho, prípadne podľa kombinácie Juliánskeho a Gregoriánskeho kalendára.

Ľudstvo od počiatkov prikladalo zvláštny dôraz na oslavu nového začiatku či konca. Narodenie či sobáš, ako začiatok nového života manželov, ale aj smrť – pohreb a nepochybne aj oslava konca starého a začiatku nového roka. Poznáme aj pojem tzv. mágia počiatku, čo je pomyselný princíp, v zmysle ktorého začiatok určitého procesu ovplyvní jeho priebeh a najmä výsledok. V tradičných predstavách malo zmysel pri významných činnostiach zabezpečiť ich dobrý priebeh riadením vlastného správania (pred dlhšou cestou nestúpiť na prah, vykročiť pravou nohou, atď.). Mágia počiatku na Nový rok sa tak prenášala aj do veštieb a iných novoročných rituálov.

Láskavý lesný muž

Tak pri vzniku osláv Silvestra - posledného dňa v roku a Nového roka – prvého dňa v roku, nastala zvláštna symbolika, alebo zhoda náhod.

Zdroj: zivot.pluska.sk

Svätý Silvester bol 33. pápežom katolíckej cirkvi. Nepoznáme však presný dátum jeho narodenia. Na pápežský stolec nastúpil v roku 314, kedy mal len 21 rokov, a tak je pravdepodobné, že sa narodil v roku 293. Narodil sa do katolíckej rodiny, rád sa učil, nechal sa pokrstiť a horlivo navštevoval bohoslužby. V tomto období však len tajne. V Ríme vládol cisár Dioklecián a kresťania boli vo veľkom nebezpečenstve. Hovorí sa, že Dioklecián nechal každý deň popraviť od 10 do 100 veriacich. Predtým ich ešte mučil a chcel, aby sa zriekli viery. Dokonca prikázal zbúrať kresťanské kostoly. Silvester sa ukrýval istý čas v lesoch neďaleko Ríma a odtiaľ pochádza aj meno, ktoré si vybral po zvolení za pápeža. Silvester – z lat. slova Silva – les, lesný muž. Silvester mal byť láskavým, dobrým mužom, ktorý pomáhal chudobným, prenasledovaným a väzneným kresťanom. Na pápežský stolec definitívne usadol 31.januára 314 a jeho pontifikát trval do 31.decembra 335. Ako pápež začínal počas vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa stal cisárom po Diokleciánovy. Jeho nástupom sa skončilo zbesilé prenasledovanie kresťanov. Známy je aj jeho Milánsky edikt z roku 313. Keďže cisár presunul svoje sídlo do Konštantínopolu, pápež sa stal najvýznamnejšou osobnosťou v Ríme. Pápež Silvester I. pokojne venoval svoje sily rozvoju cirkvi a kresťanského náboženstva. Bohoslužby sa prestali konať tajne v katakombách a slávnostne sa začali udeľovať sviatosti. Pápež Silvester I. však musel vynaložiť aj veľa sily, aby sa cirkev nedostala pod nadvládu ríše a uchránila si svoju vnútornú slobodu. Silvester I. sa tak dostal do tieňa Cisára Konštantína Veľkého, ktorého predchádzalo jeho ego. S diplomaciou a pokorou Silvester prvý presvedčil Konštantína, aby začal znovu stavať kresťanské chrámy. Konštantín však trval na tom, že baziliky a chrámy musia reprezentovať jeho veľkoleposť. Nechal postaviť luxusné a nádherne zdobené Božie stánky, ktoré dodnes obdivuje celý svet. Napríklad Bazilika sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra, sv. Pavla, sv. Vavrinca. Bazilika sv. Jána Krstiteľa sa stala sídlom pápeža a považuje sa za jeden z prvých a zároveň aj za jeden z najvýznamnejších kresťanských chrámov. Iniciátorom a donátorom týchto stavieb bol síce Konštantín, ale nepochybne zásluhu na ich uskutočnení mal aj Silvester I. Tento pápež tiež upravil bohoslužby a liturgické nariadenia, dal zostaviť prvý zoznam mučeníkov, určil presný postup svätenia kňazov a pripisuje sa mu aj slávenie nedele „Dies Domini“ ako Deň Pána – pracovného pokoja z roku 321, či vznik rímskej speváckej školy. Pohanský Rím premenil na kresťanský tak, ako ho poznáme dnes.

Ako pápež Silvester I. (314 – 335) (vľavo) prijíma dar od cisára Konštantína Veľkého (272 – 337), Zdroj: zivot.pluska.sk

Liečivá krv detí

S jeho životom sa spája aj mnoho legiend, medzi ktorými je aj napríklad tá, že vyliečil Konštantína z malomocenstva. Keď sa po jednej z vojenských výprav cisár vrátil do Ríma, cítil sa veľmi zle a na tele mal množstvo vyrážok. Chcel sa liečiť, tak ako to bolo v tých časoch bežné, krvou malých detí. Sluhovia pochytali mnoho detí, mali ich zabiť a cisárovi pripraviť krvavý kúpeľ. Na panovníka však zapôsobil plač matiek a deti im vrátil. V noci sa mu vo sne zjavili svätí Peter a Pavol, pochválili cisára, že neprelial nevinnú krv a odporučili mu, aby sa obrátil na pápeža, ktorý ho určite vylieči. Silvester I. vrúcnou modlitbou podľa legendy naozaj vyliečil Konštantína Veľkého z malomocenstva.

Pamiatka na sv. Silvestra sa slávi 31. decembra, v deň jeho skonu, čo podľa gregoriánskeho kalendára bol posledný deň v roku. A tak nastala zvláštna náhoda aj zaujímavá symbolika. Oslavuje sa posledný deň v roku. Zároveň sa považuje za deň skonu jedného z najväčších pápežov, ktorého pontifikátom sa skončili staré časy – utláčanie a prenasledovanie kresťanov, ale začala sa aj nová éra pokoja pre veriacich, či výstavba prepychových chrámov.

Vinšujem vám šťastný Nový rok, aby ste mali smelý krok...

U našich slovanských predkov neboli tradičné bujaré oslavy Nového roka. Boli viazané na mnohé tradície a magické rituály. O pol noci, 31. decembra, začali mládenci plieskať bičmi, niektorí dokonca strieľali z mažiarov a hlukom ľudom dávali znamenie, že si môžu zablahoželať do Nového roku. Predkovia prikladali vinšom a slovám na Nový rok veľkú moc. Keď chodili vinšovať, snažili sa byť čo najprajnejší. Za nešťastie sa považovalo ak do domu ako prvá vojde žena alebo starý muž v kožuchu, a tak už od skorého rána chodili mládenci po dedine vinšovať, od horného konca po dolný. Vinšovačky mali svoje čaro a každý mládenec do nej vložil čosi svoje vlastné. Často boli dlhé aj 20 – 30 minút. Verili, že ak dožičia šťastia, aj im bude dožičené.

"Vinšujem smele všetkým vesele:
Sedliakom vrece, plné na plece,
Pastierom kaše a kravám paše,
Svianiam žalaďu, že tučné budú."

"Vinšujem Vám šťastný Nový rok,
Aby vám odpadol z pece bok
A z povaly hrada,
Aby sa vydala vaša dievka mladá."

"Rok nový spokojný, šťastlivý a hojný,
Na tele, na duši, daj, pane Ježiši!
Po smrti nás priveď do nebeskej ríši!
My vám to zvestujeme! Dobré ráno vinšujeme!"

Zdroj: najmama.aktuality.sk

Katolícka cirkev, ktorá mala veľkú silu medzi ľuďmi tvrdila, že veľké oslavy, zahŕňajúce pitie, veľa jedla, tancovačky a niekoľkodňovú zábavu, boli pohanskými zvykmi. Zábavy boli zakázané od adventu až do Troch kráľov. A tak naši slovanskí predkovia neoslavovali ako kedysi za čias antického Ríma. Typické silvestrovské oslavy sa začali konať až v 20. storočí, po 2. svetovej vojne. Na dedinách sa najskôr všetci z domácnosti spolu vybrali do kostola na omšu poďakovať za celý roka a poprosiť aj o ďalší dobrý rok.

Poslednému dňu v roku sa zvyklo hovoriť aj „babí deň“, lebo po dedinách chodili „kurine baby“, čo boli dvaja muži v prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy túto slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky. Aj starý zvyk chodenia tzv. ometačky sa väčšinou dodržiaval na dedinách, ale postupne zanikol. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.

Zdroj: ludovakultura.sk Ometačky boli chudobnejšie ženy, ktoré očistili platňu na sporáku. Zdroj: pluska.sk
   

Večer, 31.decembra, po svätej omši sa rodina stretla pri sviatočnom stole. Večera bola takmer rovnaká ako tá na Štedrý večer. Rozdiel bol v tom, že kresťania mohli jesť aj mäso. Varila sa typická kapustnica alebo hustejšia polievka zo strukovín. Namiesto rýb sa jedla bravčovina.

Zdroj: najmama.aktuality.sk

Po Silvestrovskej večeri sa mladí na dedine stretli v prepožičanej kúdelnej izbe, kde sa zabávali, spievali a hrali. Dievčatá priniesli občerstvenie, chlapci zasa pálenku a víno. Dospelí sa stretli pri poháriku v krčme, alebo chodili na návštevy k blízkym vinšovať. Vo viacerých regiónoch Slovenska chodili chlapci na kostolnú vežu o polnoci spievať.

Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti