1 2 3 4

Červenolíca kraslica

 Video návod - Veľkonočné tvorivé dielne 3.

 

Kraslice

Najznámejší symbol Veľkej noci – maľované vajíčka, kraslice, ktoré majú rôzne pomenovania – písanka, veľkonočné vajce, červené vajce, križľané vajce, cifrované vajce.

Kraslice boli používané už v predkresťanskom období a mali obetnú a obradnú funkciu. V slovanských národoch boli symbolom jari, života, plodnosti a jednoty rodiny. Pripisovali im magický význam a u našich predkov mali svoje nezastupiteľné miesto. Použitie vajec môžeme nájsť na jar, keď sa vyorávala prvá brázda a škrupinky sa zahrabávali do zeme, aby sa plodnosť vajíčka preniesla aj do pôdy a zabezpečila hojnú úrodu. Vajíčka sa objavujú aj v období dušičiek, kedy ich ako obradné jedlo nosili na hroby svojich zosnulých predkov. Dokonca sa kraslice dávali do hrobov k zosnulým čo dokumentujú aj náleziská slovanských hrobov zo 7.stor.

   
Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Veľkonočné kraslice z 20.stor., zdobené technikou vyškrabávaním
   

Symboliku kraslíc prevzala cirkev a v 12.stor. nariadila aj ich svätenie na Veľkú noc. Táto stará kresťanská tradícia sa praktizuje dodnes. Obetovanie a darovanie kraslíc je neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných tradícií. Všeobecne práve kraslice pre kresťanov symbolizujú prázdny hrob Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych. Dokonca aj v Starobylom Egypte či Mezopotámii a na Kréte boli vajíčka spájané so smrťou a znovuzrodením, odkiaľ sa tento zvyk preniesol s prvými kresťanmi. Tieto starobylé národy si aj pozlátenými, či postriebrenými kraslicami umiestňovanými do hrobov uctievali panovníka.

Na zdobenie vajíčok sa používajú slepačie, kačacie aj husacie vajíčka. Čo región, to iné zdobenie. Existuje mnoho techník zdobenia vajíčok. Ručne zdobené kraslice na Veľkonočný pondelok sa stali odmenou pre šibačov a kupačov a aj symbolom lásky, keďže dievčatá tie najkrajšie kraslice darovali chlapcom, ktorých ľúbili. Práve tieto kraslice sa volali aj „písanky“, lebo obsahovali vyznanie lásky. Dievčatá, ktoré neboli také zručné si nechali písanky vyrobiť u profesionálok, ktoré zdobili kraslice.

   
Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Veľkonočné kraslice – písanky, z 19. stor. a začiatku 20.stor.
   

Aj farebné prevedenie kraslíc má svoju symboliku. Spočiatku to bolo hlavne červená farba. V predkresťanskom období sa v období Veľkej noci slávili sviatky solárneho kultu a práve červená farba pripomínala farbu Slnka, života a krvi. Neskôr sa pridali aj iné sýte farby, ktoré sa najviac odzrkadľovali vo farbách jari. Čo bola zelená, žltá a modrá farba. Všetky farby sa získavali z prírody a rastlín. Červená zo slivkového dreva, žltá z rasce, alebo obilia, hnedá zo šupiek cibule, zelená z trávy a modrá z čučoriedok. V 19.stor. sa začali objavovať aj iné možnosti farbenia kraslíc a to nie len pomocou rastlinných odvarov. Používanie cibuľových šupiek sa ale používa dodnes.

   
Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Veľkonočné kraslice z 20.stor., vyrobené technikou vyškrabávania a farbenia
   

Medzi najstaršie techniky zdobenia patrí voskovanie, ale aj vyškrabávanie, leptanie octom, alebo šťavou z kyslej kapusty, ďalej to bolo aj batikovanie alebo oblepovanie nitkami, špagátikmi či slamou alebo dokonca dužinou močiarnej trávy. Vajíčka sa kedysi zdobili aj kyselinou mravčou a to tak, že sa vajíčko vložilo do mraveniska a malý pomocníci originálne a nenapodobiteľne zafarbili vajíčko.

Maľované, oblepované, leptané či vyškrabávané kraslice dievčence zdobili na Veľkonočnú nedeľu a chystali sa na príchod svojich šibačov a kupačov.

Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO