Drôtovaná krása

Veľkonočné tvorivé dielne - 1. Opletanie kraslíc drôtikom

O drotárstve

Dnes nám slovo drotárstvo evokuje šperky, spony, alebo iné ozdobné predmety. Počiatky tohto remesla siahajú do roku 1714. Prvá zmienka o drotároch sa objavila v oblasti severozápadného Slovenka. V záznamoch Bytčiankeho panstva sa spomína meno Juraj Drotárik. Vznik drotárskeho remesla bol podmienený zlými sociálnymi a hospodárskymi podmienkami, kde sa v chudobných oblastiach muži a živitelia rodín snažili zabezpečiť trochu peňazí pre svoje rodiny. Túto možnosť ponúkalo Sliezsko a jeho rozvinutý železiarský priemysel, kde sa časť mužov naučila pracovať s drôtom. Tieto skúsenosti začali využívať na opravu hlinených riadov, poľnohospodárskych nástrojov a iných predmetov. Remeslo malo veľký úspech a začalo sa rýchlo šíriť po celom území. V 19. stor. sa drotárstvo rozvinulo aj do oblasti Spiša, najmä medzi rusínske obyvateľstvo, kde sa sústreďovalo v 9 – 10 obciach.

Charakteristickým produktom vandrovných drotárov bola oprava keramického, porcelánového, plechového riadu, oprava poľnohospodárskych drevených, ale aj slamených nástrojov, ale vedeli zručne opraviť aj predmety z vzácnejších kovov, mosadzným drôtom. Drotár vždy nosil svoju dielňu so sebou. Na chrbte v krošne mal pracovné nástroje a materiál. Zvyčajne na cesty chodili s pomocníkom – učňom, tzv. Džarkov. Typickým znakom drotára bol stočený drôt na jeho ramene.


Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Keramický tanier, ktorý bol opravovaný majstrom drotárom	Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Drotárska krošna

Drotári sa venovali aj výrobe úžitkových predmetov z drôtu, ktoré sa po vzniku dielní a manufaktúr vyrábali a predávali sériovo aj do zahraničia. Patria medzi ne napríklad šparáky, ktoré časom nadobudli nie len funkčnú, ale aj ozdobnú hodnotu, ďalej to boli pasce na myši, podložky pod žehličky, cedidlá, rošty, košíky, pekáče či formičky na pečenie. Remeselníci vyrábali produkty hlavne pre chudobnejší roľnícky ľud a preto boli charakteristické funkčnosťou, jednoduchosťou, použitím čo najmenšieho množstva materiálnu a nízkou cenou. S príchodom drotárskych dielní a továrni sa začal klásť dôraz aj na dizajn a a vysokú estetickú úroveň produktov. Vyrábali už nie len čisto úžitkové predmety, ale aj dekoratívne, či dokonca šperky. Dopyt bol aj po plechových predmetoch najmä z kuchynského sortimentu.


Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Drôtené hračky na cvičenie jemnej motoriky nie len pre deti, ale aj dospelých


Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Drôtený podnos	Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Drôtená misa

Časom majstri drotári odchádzali za prácou do západnej Európy a do zámoria. Na začiatku 19. stor. pracovali samostatne ako domoví predajcovia, koncom storočia sa začali združovať v dielňach a svoje výrobky predávali do zahraničia. Na prelome 19. a 20. stor. sa začalo so zakladaním manufaktúr a továrni. Postupne však drotárske remeslo začalo upadať a po vypuknutí 2.svetovej vojny zaniklo. Vďaka zanietením drotárom sa ale po roku 1990 transformovalo do umeleckej formy remesla.

Drotárske továrne sa najviac uplatnili v Nemecku, Rusku, Poľsku či USA. Jedinečnosť drotárskeho remesla tkvie v tom, že žiadna iná krajina sveta sa nemôže pýšiť históriou drotárstvo. Toto remeslo vzniklo len na Slovensku a slovenskí drotári stoja aj za jeho expanziou do sveta.

Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku