1 2 3 4 5 6

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa, aj keď v cirkevnom ponímaní už nepatril do Veľkého trojdnia. 

Veľkonočný pondelok je spojený predovšetkým s oblievačkou a šibačkou. Vznik týchto, takpovediac až rituálnych obradov, musíme hľadať už v časoch našich Slovanských predkov. Kresťanské sviatky umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Medzi ne patria aj zvyky počas Veľkonočného pondelka. Bol to prvý deň po ukončení veľkého pôstu a tak ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať, výskať a tancovať do sýtosti. 

Z archívu Miroslava Gallika - Chlapci z Lendaku si pletú korbáče Z archívu Miroslava Gallika - Oblievačka v Lendaku
   

Najsilnejšiu magickú moc mala v tento deň voda a čerstvé prúty. Oba obradné predmety predstavujú spojenie s novo prebudenou prírodou a životom. Tak vznikol zvyk šibačky. Či to môžeme nazvať, v pravom slova zmysle, šibačkou je však otázne. Prvotný význam rituálu bol ten, aby sa muž alebo chlapec iba dotkol čerstvým prútikom dievčaťa, na ktoré tak preniesol jeho pozitívne vlastnosti. Plodnosť, zdravie, sviežosť, životodarnú energiu prírody. Časom sa začali z prútov vyrábať korbáče. Chlapci sa ale chceli páčiť a pýšiť svojimi korbáčmi a tak čím väčší, tým lepší. Čím zložitejší vzor, tým bol korbáč vzácnejší. Voda bola akýmsi ochranným prostriedkom. V čase Veľkonočného pondelka sa jej pripisovala ešte väčšia sila a tak sa začala tradovať oblievačka. Voda mala dievčaťu priniesť zdravie, krásu a sviežosť po celý rok. Potom boli poprskané aj voňavkou, ktorú si chlapci vyrábali na Bielu sobotu. Vo vode varili púčiky stromov, alebo iné voňavé bylinky či kvety. 

Dôkaz lásky alebo zdravý výprask?

Na západe a časti stredného Slovenska mala korene tradícia šibačky. Naopak na východe a druhej časti stredného Slovenska to bola oblievačka. Migráciou a premiešavaním zvykov sa postupne rozdiely počas Veľkonočného pondelka stierali a začali sa uplatňovať aj oba zvyky naraz. Dievčatá boli šibané aj oblievané. Za to, že chlapci poriadne dievky vyšibali a obliali, dostali výslužku. Ako odmenu dostali od dievčat vlastnoručne maľovanú kraslicu, často to bol aj dôkaz lásky. Na korbáč im uviazali farebnú stužku. Po celom dni tak chlapci vedeli koľko dievčat vyšibali. Starší kupači dostali aj nejaký ten peniaz. 

Oblievačka a šibačka zväčša trvala od svitania na Veľkonočný pondelok do poludnia. Popoludní sa dievčatá prezliekli a za vyzbierané peniaze chlapci pripravili zábavu. Bola veľkolepá, lebo bola prvou tancovačkou po veľkom štyridsaťdňovom pôste.  Na zábavu boli pozvané všetky vyšibané dievky. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sa dievčatá nechali oblievať a šibať. Ak by sa skrývali, neboli by pozvané na zábavu. 

Oblievačková vojna

V Kežmarku sa miešalo množstvo národností, popri Slovákoch a Maďaroch bola majoritou Nemecká populácia. Ich veľkonočné zvyky sa viazali prevažne k Veľkonočnému pondelku. Mladé dievčatá a chlapci sa po oblievačke stretávali v tzv. Rockenstube. Čo bola kúdelná izba, ktorá sa využívala aj počas zimy na priadky. Vo Veľkonočný pondelok boli medzi takýchto chlapcov a dievčatá prijímaní noví členovia z radov žiakov posledného ročníka ľudovej školy. Dievčatá sa museli do tzv. Rockenstube „vkúpať“, čiže ich poriadne pooblievali a chlapci sa museli „vkúpiť“  zaplatením prípitku. Zaujímavá tradícia sa dodržiavala vo Veľkej Lomnici, kde sa oblievalo aj na druhý deň. Tentoraz to však boli dievčatá, ktoré chceli chlapcom na oplátku vrátiť vedro studenej vody. Neraz sa stalo, že sa na ulici strhla „oblievačková vojna“.

V mestách, akým bol aj Kežmarok, sa dozvedáme len málo o typických veľkonočných zvykoch medzi mešťanmi a šľachtou. Jedno je však isté. Podobne ako na Vianoce, aj tieto sviatky boli bohaté na prepychové jedlá - od polievok až po múčniky. Oblievačka či šibačka bola miernejšia a dievčatá neboli tradičné oblievané plným vedrom vody, či hodené do potoka. Chlapci ich len elegantne a citlivo postriekali ružovou vodou a za odmenu boli pohostení pripravenými dobrotami. V časoch Kežmarského lýcea trávilo veľkonočné sviatky v meste aj mnoho študentov, ktorý si kvôli zlej finančnej situácii nemohli dovoliť cestovať domov. Po dlhom pôste mali aj oni chuť sa zabaviť a často to skončilo trestom. V Čiernej knihe lýcea, do ktorej sa zapisovali priestupky študentov a tresty za ne udelené, sa uvádza dnes už úsmevná historka. Študenti, ktorí ostali v meste sa počas sviatkov schádzali v krčme Koruna a popíjali. Keď ich tam našiel pedel (školník), rozšafne ho pozvali, aby si s nimi vypil. Ten im pravdaže vynadal, keďže študenti nemali čo sedieť v krčme. Oni ho na oplátku obliali. Za trest si užili 24 hodinový karcer (školské vezenie). Aj takúto úsmevnú podobu mala v minulosti Veľká noc v Kežmarku. 

Opäť prinášame zaujímavé a netradičné tradičné recepty, spájajúce sa so sviatkami Veľkej noci:

 

Autorka: Alena Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková - lektorky Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO