1 2 3 4 5

Zelený štvrtok

Tento deň je prvým z veľkonočného trojdnia. Veriaci si počas tohto dňa pripomínajú Poslednú večeru, ktorú Ježiš Kristus slávil v meste Jeruzalem spolu so svojimi učeníkmi. Jedna z verzií hovorí, že názov tohto dňa pochádza z germánskeho bohoslužobného názvoslovia. Vzniknúť mal prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (v preklade plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Na niektorých miestach sa tiež používalo zelené rúcho. V kostoloch sa na znak smútku zviazali zvony - odleteli do Ríma. Až do Bielej soboty ich nahradili drevené rapkáče a utíchli aj organy. 

Mesto Kežmarok a okolie bolo až do 2. svetovej vojny mnohonárodnostné mesto. Okrem Slovákov tu žili Nemci, Maďari, Poliaci a mnohí ďalší. Každý slávil po svojom - hlavne podľa vierovyznania. Keďže na Zelený štvrtok a Veľký piatok prestali byť zvony, v Spišskej Belej ohlasovali v dávnejšej minulosti čas a bohoslužbu dreveným rapkáčom z veže kostola. 

Voda, voda, vodička osviež a uzdrav moje líčka...

V celom trojdní mala veľkú symboliku voda a liečivé účinky – ľudia sa s ňou pri rôznych príležitostiach umývali, pili ju aj sa ňou oblievali. Z tečúcej vody sa často nabralo do hrnčeka a nosilo aj starším, ktorí mali po umytí ostať zdraví. Okolo polnoci zo štvrtka na piatok sa ľudia v Osturni chodili umývať do vody z potoka, lebo verili, že má v túto noc liečivú moc. Napríklad v Lendaku sa dievky umývali v potoku, aby boli pekné, pričom cestou od potoka potriasali ovocnými stromami, aby aj úroda bola dobrá. Na Zelený štvrtok dievčatá v obci Osturňa chodili v podvečer potajme pod smutné vŕby a česali si tam vlasy, aby ich mali pekné a dlhé ako vrbové prúty, pričom si spievali túto riekanku: 

‘‘Vŕba. Vŕba zelená, daj mi vlasy nad dva pásy.‘‘


Což takhle dát si špenát alebo radšej džgance?

Zaužívaným pravidlom tohto dňa bola aj zelená strava. Prečo práve táto farba je tak trochu otázne. Traduje sa aj legenda, že práve Getsemanská záhrada, kde Ježiš pred umučením rozjímal, mala byť nádherné zelená. Často sa preto jedol špenát s vajíčkom alebo tzv. smažienkami, čo boli smažené pampúšiky zo strúhanky a vajíčka. V tento deň sa však nesmel piecť chlieb. Tradovalo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí veľké sucho a neúrodu. Ak už vonku kvitli púpavy, jej lístky sa zvykli nazbierať a pridávať do pôstnych pokrmov. Tento zvyk sa spomína napríklad v obci Osturňa, kde sa konzumovala púpava aj žihľava. Rovnako sa varili prívarky zo špenátu napríklad aj v Kežmarku a okolí. Región Spiša bol husto poprepletaný rôznorodými tradícia na čo malo vplyv aj vierovyznanie. Evanjelici, ktorých v Kežmarku bolo ešte v 1. pol. 20. stor. viac ako katolíkov, dodržiavali miernejší pôst. Bežne sa ale konzumovali bezmäsité jedlá. Tiež pili ráno „kapušňorku“ a jedli sa suché varené zemiaky.


Veľký piatok

Ilustračná fotografia z Krížovej cesty na Kežmarskom hrade.
Foto Drahomír Thomay: Ilustračná fotografia z Krížovej cesty na Kežmarskom hrade, rok 2019.
 

 

V tento deň sa dodnes pripomína umučenia smrť Ježiša Krista. Ide o deň pokánia, dôležitý pre celú cirkev a zároveň tu platí najprísnejší pôst. V kostoloch sa na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní. Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice. Ak na Veľký piatok pršalo, platilo porekadlo: 

‘‘Veľký piatok daždivý, robí krôčik žiarivý.‘‘

Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Ak ste však mali blchy, najlepšie ste sa ich zbavili práve počas tohto piatka – skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat ‘‘hostí bez kostí‘‘ palicou. Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára a zem a vydáva svoje poklady. Tie však získa len človek smelý a statočný, ktorý má zároveň čisté srdce.

Prinášame aj pár netradičných rýchlych pôstnych receptov z knihy Tradície na Slovensku, ktoré môžete vyskúšať aj doma:

Autorka: Mgr. Zuzana Brišáková a Alena Madejová - lektorky Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti