1 2 3 4

I. Bosorkou proti svojej vôli

Deň svätej Kataríny sa oficiálne pokladá za prvý stridží deň. Počas takýchto dní mala prevládať zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Najmä v období zimného, ale aj letného slnovratu, kedy sa noci predlžovali a dni krátili. Podľa myslenia ľudí v tomto období vyhrávala tma nad svetlom – zlo nad dobrom. Začali sa praktizovať rôzne rituály a ochranná mágia, aby zlo vyhnali zo svojich príbytkov a dedín. Tradovali sa rôzne historky o strigách, striguliach či bosorkách. Zbierali sa magické rastliny, napríklad mak, vŕbové, hlohové či šípkové prúty, zárubne sa natierali cesnakom, kreslili ochranné znaky ako kríže alebo kruhy. Praktizovali sa aj symbolické úkony, zamerané na vyháňanie zla, ako napríklad aj obchádzanie so svätenou vodou. Ľudia si obliekali masky, aby sa tak podobali na strašidlá a zmiatli, alebo, aby sa ich samotné strigy zľakli a odišli. Na zaháňanie zlých síl vraj pomáhal hluk a nastraženie ostrých železných predmetov.

Bosorka na metle
Bosorka na metle, zdroj: rebelmouse.io
Šípky ilustračná fotografia Makové pole Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Šípky ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com Makové pole Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa
   

Počas stridžích dní sa gazdovia báli hlavne o svoj dobytok, predovšetkým kravy. Verili, že aby im strigy urobili zle, začarovali kravu, ktorej skyslo mlieko, alebo ho vôbec nedávala. Avšak, všetko zlé, čo sa počas týchto dní udialo bolo pripisované zlým silám.

Strigy sú vo všeobecnosti opisované ako polodémonické bytosti, ktoré majú nadprirodzené schopnosti a môžu škodiť svojmu okoliu. Mohli to byť mladé, ale aj staršie ženy. Na našom území sa záznamy o čarodejníckych procesoch zachovali v poverách, ale hlavne v ľudovej slovesnosti. V podtatranských oblastiach verili, že ak sa dvore, pri studni alebo nedajbože v dome objaví ropucha, je to určite striga, ktorá na seba prebrala zvieraciu podobu a prišla rodine škodiť. Strigy podľa našich predkov vedeli porobiť, privolať chorobu, škodiť majetku aj dobytku a dokonca vedeli spôsobiť aj búrku, či ľadovec a zničiť úrodu. Tiež vedeli vyvolávať duchov, veštiť a ovplyvňovať budúcnosť. Medzi ľuďmi sa tradovalo, že strigy sa počas slnovratu mažú čarodejníckymi masťami aby vedeli lietať. Vo vode sa netopili a v hrobe ich telo nezhnilo. Na Slovensku vedeli strigy odhaliť pomocou Lucijného stolčeka, či cez cedidlo. Počas studených neskoro jesenných nocí si priadky pri pradení rozprávali strašidelné príbehy o strigách. Tak sa tiež vyobrazenia stríg často vyskytovali na látkach. V horských a podtatranských oblastiach sa obranná mágia vykonávala už od svätého Martina. Inde až od 25. novembra. Od sviatku svätej Kataríny.

Patrónka múdrych aj šikovných

Svätá Katarína bola mladou, bohatou, vzdelanou a odvážnou ženou. Žila v 3. – 4. stor. v egyptskom meste Alexandria. Verila v Ježiša Krista a veľmi jej prekážalo prenasledovanie kresťanov a nespravodlivosť cisára Maxentia. Otvorene ho kritizovala a keď sa o tom cisár dopočul, predvolal si ju. Dopočul sa aj o jej zanietenej viere v Krista a aby ju presvedčil a prinavrátil k pohanskej viere, predvolal aj päťdesiat pohanských učencov. Dlho sa učenci s Katarínou rozprávali, ale ona bola taká múdra a vzdelaná, že naopak, ona presvedčila učencov, aby sa stali kresťanmi. Cisára to veľmi rozhnevalo a urazilo. Učencov dal upáliť a Kataríne ponúkol sobáš s ním, ak sa vzdá svojej viery a nechá ju žiť. Katarína však prehlásila, že už sa stala nevestou Ježiša Krista. Cisára to natoľko rozhnevalo, že dal Katarínu uväzniť a mučiť na kolese. Vo väzení Katarína obrátila na svoju vieru Maxentiovu manželku a dvesto vojakov. Koleso s hrotmi ju malo zlomiť, ale samo sa zlomilo a nechali Katarínu sťať. Traduje sa, že jej mŕtve telo niesli anjeli na horu Sinaj, kde dodnes stojí Kláštor svätej Kataríny. Koleso, ako nástroj mučenia, sa stal jej atribútom spolu s mečom, knihou a korunou. Svätá Katarína sa stala pre svoju múdrosť a vzdelanie patrónkou univerzít, učencov, vedcov, študentov, kníhtlačiarov, knihovníkov, právnikov, advokátov, ale aj baníkov, minciarov, mladých dievčat, mníšok a tých, ktorí pracovali s kolesom, teda kolesárov, mlynárov, hrnčiarov, priadok a ďalších.

Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, vystavené v Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid, zdroj: wikipedia.org
 

Mágia uväznená v hrnci

Aj napriek tomu, že v tento deň mali lietať strigy, svätá Katarína nebola bosorka. Kvôli strachu z bosoriek však mali v tento deň ženy zákaz vstupu do cudzieho domu. Dokonca, podľa našich predkov bola aj žena, ktorá len prešla okolo ich domu v tento deň strigou. Podozrivá bola aj suseda, ktorá si chcela niečo požičať. Tradovalo sa, že ak by v tento deň pustili domáci cudziu ženu do príbytku, po celý rok by sa im rozbíjali hrnce a nádoby. Všetky ženy mali preto v tento deň sedieť doma, nesmeli ani priasť, tkať, šiť či vyšívať, lebo by sa im v lete na poli mohli zapáliť prsty a hnisať. Nesmelo sa pracovať ani s ničím, čo malo koleso, nemlelo sa ani v mlynoch. Matky dokonca nepúšťali na návštevu ani svoje dcéry, pretože by im sliepky prestali znášať vajcia. Naopak, muži a mládenci mohli chodiť kdekoľvek. Chodili tradične vinšovať a ich návšteva bola v domácnosti priam vítaná, lebo mala priniesť dobré hospodárenie doma aj na gazdovstve. Chlapci si zvykli z povier o bosorkách robiť aj žarty a tak už noc pred svätou Katarínou robili dievčatám neplechu. Kradli žrde z postelí a pokradli dievkam náradie, ktoré potom poskrývali po dedine alebo rozmontovali bránu a odniesli ju k susedovi. Dievčatá potom už za svitania behali po dedine a hľadali svoje zmiznuté veci. Ľudia sa z nich smiali že lietajú po chotári ako bosorky.

Jedna z vinšovačiek, oblasť Klenova:

"Katreny, Katreny, 

aby sa vám hrnce nebili

a kury dobre niesli."

 

Chlapci chodievali po dedine a takto vinšovali:

"Priniesol som oceli,

aby sa vám misky nebili."

 

Chlapci chodili po dedine aj preoblečený do masiek, napríklad v kožuchu, naopak ako cirkusový medveď, s tvárou pomaľovanou čiernym uhlíkom či maskovaný za cigánku. Obliekali sa aj do ženských šiat, pod šatku – hustečku, si pripevnili vlasy vyrobené z kúdelu slamy. Takto zabávali domácich, samozrejme, za výslužku.

Proti bosorkám bol najúčinnejší cesnak. Niekde ho jedli dospelí aj deti, inde ním namazali zárubne či kreslili na dvere krížiky a vešali ho aj do maštaľne k dobytku. Obvykle sa po dni svätej Kataríny začínal prísny pôst. Preto gazdiné museli ešte v tento deň navariť dobré, sýte jedlo pre celú rodiny. Používali masť, slaninu, pieklo a varilo sa mäso a chystali sa koláče. Museli nachystať aj múku, alebo obilie na oblátky. Tento deň bol totiž výnimočný aj pre študentov. Tí dobrí a šikovní, ktorých vybral pán rektor, chodili po dedine a do košíkov zbierali ingrediencie potrebné na pečenie oblátok. Ak chcela mať gazdiná na Vianoce chutné oblátky, musela prispieť do košíka. Bohatšie gazdiné prihodili dokonca mlieko, maslo či vajcia.

Cesnak, ilustračná fotografia, zdroj: zdravie.sk Babky v kuchyni, ilustračná fotografia, zdroj: ludovakultura.sk
Pečený bravčový bôčik, ilustračná fotografia, zdroj: bostonchefs.com Suroviny na pečenie, ilustračná fotografia, zdroj: rodinkaspolu.sk
   

Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO