1 2 3 4 5

II. Zatancuj si so mnou, dievča čiernooké

Deň svätej Kataríny bol posledným dňom kedy bola možnosť dosýta sa najesť, ale aj posledná možnosť zabaviť sa. Počas nastávajúceho pôstu, až do svätého Štefana, sa nesmelo vyhrávať, tancovať ani vyspevovať. Večer na svätú Katarínu sa konali katarínske zábavy. Na dedinách to boli tradičné tancovačky do skorého rána, v mestách mali formu plesov alebo bálov. Výslužku, ktorú chlapci počas dňa po dedine vyzbierali potom zaplatili občerstvenie a muzikantov na večernú zábavu. Tancovačky sa konali v krčmách, alebo štedrý priestor ponúkol bohatý gazda. V niektorých oblastiach boli tzv. tancule, ako napríklad aj v Kežmarku. Okrúhle, drevené stavby, kde sa konali rôzne zábavy. Dievky, ktoré celý deň sedeli doma, chystali koláče na katarínsku zábavu, ktoré potom priniesli. Nesmelo chýbať ani dobré víno či pálené. Na zábavu mohli prísť aj starí ľudia, ktorí sedeli na laviciach pri stenách, pozerali na zabávajúcu sa mládež a podupkávali nohou do rytmu hudby. Počas tancovačky sa niektorí chlapci vytratili a išli robiť neplechu. Gazdom, na ktorých sa hnevali, ale aj na takých, ktorí mali pyšné dievky. Niektorým odvliekli pluh či voz za dedinu, inému zatarasili dvere do domu polenami, či zvesili vráta z pántov a odniesli ich k susedovi. Najhoršie na tom boli tí gazdovia, ktorým mládenci rozobrali voz a jeho časti vyniesli na strechu maštale, kde ho naspäť zložili. Keď to ráno zistil, musel požiadať synov alebo susedov o pomoc s jeho zložením. Nedajbože musel niekomu na dedine za túto službu zaplatiť.

   
Zdroj: archív Múzea v Kežmarku
   

V mestách to obvykle fungovalo naopak. Dievky a ich matky sa poskladali a zaplatili muzikantov, zaobstarali občerstvenie a ich dievky si mohli zo švárnych mládencov vyberať tanečníkov, prípadne budúcich ženíchov. Na takýchto tanečných zábavách dievčence používali tzv. tanečné knižky pripevnené na šerpe, kde sa mládenci zapisovali do poradia na tanec. Ak sa niekto nestihol zapísať, nemohol si zatancovať so svojou milou. Jedna takáto tanečná knižka sa zachovala aj v Múzeu v Kežmarku. Počas katarínskych zábav sa v mestečkách tradovala aj dámska volenka. Páni si o tanec mohli požiadať až po polnoci.

Zdroj: archív Múzea v Kežmarku
 

Na niektorých dedinách sa v tento večer začínali priadky. To bolo ďalšia príležitosť na zábavu. Do kúdelnej izby priniesli ženy koláče a muži víno. Prišiel aj harmonikár, alebo iní muzikanti. Prvý večer sa zabavili a priasť začali až 26. Novembra.

Ideme na priadky
Ideme na priadky (Štrba), zdroj: slovenskezahranicie.sk Zdroj: archív Múzea v Kežmarku
   
Stretnutie mladých (Važec)
Stretnutie mladých (Važez), zdroj: zurnal.pravda.sk
 

Na priadky sa dievčatá schádzali každý deň, okrem sobôt a nedieľ na „večerkach“ v kúdelných izbách. Počas pradenia sa hlavne navzájom spoznávali s mládencami. Na priadky sa muselo chodiť načas, ak dievča meškalo, alebo neprišlo, tak mohol nasledovať trest. Napr. v Štrbe šli potom za ňou kamarátky domov – „či nemá maličkô“. Domáci ich ponúkli nejakou drobnosťou. Ony samy, keďže išli akoby k šestonedieľke (z toho vidieť, že neexistovalo veľa dôvodov na neúčasť na priadkach), priniesli tortu zo snehu, vyzdobenú uhlíkmi a fľašu vody. Napr. v Štrbe, keď dievčatá nemali v kúdeľnej izbe chlapcov, pálili motúzy. Každá dala za hrsť ľanu, uplietli motúz, ktorý zavesili na hák „tragaru“, alebo na čapy zo dverí. Zapálili, pričom odriekali: „Pálime motúzy na Jána“ (na Paľa, na Miša, na Jura – menovali za radom mužské mená). Zhorený popol zobrali na metly a rozutekali sa po dedine. Keď chytili mužov takého mena, na aké motúz dohorel, bili ho hlava nehlava. Nie raz sa ušlo aj pánovi učiteľovi, notárovi, či farárovi.

Na Katarínu sa hovorilo, že Katarína viaže zvony, alebo husle, keďže podľa cirkevných nariadení sa s príchodom adventu začínal prísny pôst a koniec zábav.

Svätá Katarína, ukáž mi, kto bude môj milý?

Svätá Katarína sa nezaobišla ani bez ľúbostnej mágie. Pod Tatrami dievky robili tradičné pirohy a k plnke pridávali aj papierik, na ktorom bolo napísané meno milého. Pirohy sa uvarili a dievčatá pri ich jedení čakali, či sa v pirohách nenájde ukrytý papierik. Ak áno, vedela ktorý švárny mládenec sa stane jej manželom. V niektorých oblastiach Slovenska sa používal aj zvyk podobný tomu na svätú Barboru. Dievčatá utrhli halúzku z čerešne, niekde aj zo slivky alebo orgovánu, dali ju do piesku a museli ju každý deň zalievať vodou z bystrinky, ktorú priniesli v ústach. Pod Tatrami sa tento zvyk tradoval aj na svätú Barboru. Ak sa do Vianoc na vetvičke objavil púčik, dievčina sa mala do roka a do dňa vydať. V Štrbe zase čarovali s prútikmi. Do hrnčeka s vodou dali prútiky z ovocného stromu. Na každý zaviazali jednu niť, bielu, červenú a čiernu. Každá farba znamenala osud dievky, vydaj, dieťa alebo smrť, podľa toho, ktorý konárik skôr vyrašil. V podtatranskej oblasti bolo zvykom rátanie latiek na plote. Podľa toho dievčatá vedeli aký bude ich manžel. Vysoký, nízky, tučný, alebo aj zarastený či krivý, bohatý, alebo chudobný. V Spišskom Bystrom laty rátali až na svätého Mikuláša, ak mal desiaty kôl kôru mal byť budúci manžel bohatý. Od svätej Kataríny sa ľúbostná mágia praktizovala vo veľkom, takmer každý stridží deň.

Na Katarínu dievčatá sadili do črepníkov vetvičky. Tradičné pirohy
Na Katarínu dievčatá sadili do črepníkov vetvičky, zdroj: ahojmama.pravda.sk Tradičné pirohy, zdroj: pierzekipyza.pl
   

Staršie ženy sa ku večeru stretávali a aj počas tancovačky mali priestor na ohováranie a klebety. Skoro v každej dedine sa našla žena, ktorá bola označovaná ako striga. Z úst do úst sa o nej šírili klebety a strašidelné príbehy o tom, ako sa mení na sovu alebo ropuchu a každý sa jej v dedine bál. Aj keď bola len obyčajnou ženou s bradavicou, uštipačnou bosorkou, ktorá, čo na mysli to na jazyku, alebo chuderkou, ktorá ostala starou dievkou, či sa jej prihodilo iné nešťastie. Občas sa takto do nemilosti dedinčanov dostali aj bylinkárky, ktoré svojou liečiteľskou schopnosťou vedeli uzdraviť aj tie najhoršie neduhy. Tie však boli skôr považované za dobré čarodejnice.

Po svätej Kataríne sa začínal pôst, čo bolo spojené nie len s obmedzovaním sa v jedle ale aj v móde. Ženy sa obliekali do tmavších krojov a krojových častí.

Katarína má šumné meno, lenže chladné veno.

Pranostiky sú väčšinou späté s prichádzajúcou zimou. Prinášame vám najznámejšie z nich:

"Na Katrenu teplo, to nedobre býva, potom o Jozefe sneh pole prikrýva."

"Na Katrenu hladká, na Vianoce blatká."

"Katarína na ľade, Vianoce na blate."

"Katarína na ľade, svätý Štefan na blate."

"Katarína keď je v blate, Kračun (Vianoce, Štedrý deň) bude stáť na ľade."

"Na svätú Katarínu schovajme sa pod perinu."

"Na svätú Katarínu sneh už klope na oblok."

"Na svätú Katarínu aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú svoju domovinu."

"Prišla svätá Katarína, nevzďaľuj sa od komína."

"Sneh na Katarínu predpovedá veľké obilie."

"Aký je deň Kataríny, taký je január, aký je deň po Kataríne, taký má byť február."

Podľa údajov SHMÚ bolo do roku 2013 najchladnejšie na Katarínu v roku 1975 v Oravskej Lesnej a to -25,2 °C.

Kalendár na rok 1909 Stránka s mesiacom november v kalendári na rok 1909
Zdroj: archív Múzea v Kežmarku
   

 Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti