1 2 3 4 5

sv. Martin - III. Martin nesie hus aj koláče

S dňom sv. Martina sa spájajú aj zaujímavé recepty

Na sv. Martina sa zvykli konať aj výročné trhy a jarmoky. Taktiež hody bývali najmä tam, kde mali Martina za patróna. A čo nesmelo chýbať na sviatočne prestretom stole? No predsa dobre vykŕmená a chrumkavo upečená hus. Podávala sa s dusenou kapustou a knedľou či lokšami a zapíjala dobrým vínkom. A ako sa práve hus dostala na martinský stôl? Spája sa to práve s už spomínanou legendou v I. časti našej trilógie, ktorá hovorí, že keď sa Martin skrýval v husom chlieve, husi ho svojim gagotaním prezradili a preto teraz musia pykať na martinskom pekáči. Pravdou však je, že už vo feudalizme sa v tento deň vyplácal prenájom a poddaní odovzdávali zemepánom hus. Rovnako ako daň odovzdávali martinské husi kráľovi aj bratislavskí židia. 

Tradičná martinská hus

Na mnohých miestach bola konzumovaná v deň svätcovho sviatku. Súvisela s ukončením pracovného roka, s odvodom úrokov vrchnosti, s adventným šesťtýždňovým pôstom a vo vinárskych oblastiach s ochutnávkou prvého vína. V niektorých oblastiach sa zapaľovali martinské ohne, ktoré nahradili lampióny, posväcoval sa chlieb a pieklo obradné pečivo. Deň 11. novembra sa vyznačoval ľudovým veselením, začínali fungovať tribunály, parlamenty, školy, oslavovali sa voľby do zastupiteľstiev, platili sa dane a obnovovali kontrakty. Nemecký filozof, matematik, vedec a teológ, Gottfried Wilhelm Leibniz videl spojenie jedenia husi práve v tom, že toto ročné obdobie sa vyznačovalo „tlstými vykŕmenými husami“. Hus preto bývala obľúbenou germánskou pohanskou obeťou.

Z historických záznamov sme vybrali aj zaujímavý článok: Husi pre cisársky dvor. Na sv. Martina dostavila sa do Viedne deputácia židovskej náboženskej obce z Prešporku, aby po starom zvyku, datujúcom sa ešte z doby Márie Terézie, odviedla z dvora martinské husi. Šesť nádherných exemplárov, zdobených stužkami uhorských národných farieb, odovzdaných dvornému dôstojníkovi pre komoru cisára a následníka trónu arcivojvodu Karola. (Čech, politický týždenník katolícky, 15.11.1915, s. 4)

Pečená hus s červenou kapustou. Hus sa pečie v rúre
   

Martinské rožky a koláče

Ďalšou vychýrenou martinskou pochúťkou boli pečené sladké rožky. Piekli sa z kysnutého cesta, plnili sa makom alebo lekvárom a mali tvar podkovy alebo pastierskeho rohu. Tie dostávali pastieri ako výslužku, alebo nimi dievča obdarilo svojho milého.  Martinské rožky sa väčšinou piekli z žitnej múky alebo pšeničnej. Nazývali sa aj martiny, martinské podkovy, roháče, rohy, zahýbaky, vandrovnice, ale tiež „Rožok sväto-Martinský, Articulaturn Martinale, Martinshorn. Viazali sa do tvaru zahnutého valčeka, plnili sa makom, hruškovými či slivkovými lekvármi, orechmi, perníkom aj mrkvou. Podľa českých obrodeneckých historikov a národopiscov, sviatok sv. Martina položila cirkev práve do doby slávností Baccha ­– boha vína a opilstva, zobrazovaného s dvomi rožkami na hlave, preto začali pekári piecť pečivo podobné týmto rožkom.

"Vaľkanie cesta" Martinské makové rožky
Foto: dewwool.com Foto: recepty.aktuality.sk
   

Recept na martinské rožky zachytila vo svojej Domácej kuchárke z roku 1888 aj Magdaléna Dobromila Rettigová:

Krehké martinské rožky: Utri hodne ¼ čerstvého masla, pridaj k tomu tri žĺtka, dve celé vajíčka, 4 dkg. rozrobených lisovaných kvasníc, kus tlčeného cukru s polovicou citrónovej kôry, kúsok vlažnej smotany a primiešaj k tomu ¼ kila peknej múky, osoľ to trošku a cesto náležite vypracuj. Keby bolo riedke, tak pridaj ešte podľa uznania múku a nechaj zakysnúť, potom ho daj na dosku posypanú múkou, rozvaľkaj natenko, nakrájaj z neho kružítkom na tri prsty široké a asi na šesť prstov dlhé lístky, natri každý pripravenou plnkou – tvarohom, lekvárom alebo makom, zaviň ich, utvor úhľadné rožteky, klaď ich pekne od seba na plech maslom natretý, pomaž ich rozkloktaným vajcom a nechaj ich pekne upiecť. Potom ich posyp tlčeným cukrom a urovnaj úhľadne na tanier. (Rettigová, Magdaléna Dobromila, Domáca Kuchárka, 1888, s. 392)

Takzvaný posvietenský koláč sa objavil aj v Plzeňskom obzore z roku 1910, ktorý prinášame v pôvodnom znení:

„Posvícenský koláč sa „nesuší” v rúre na plechu, ale o posvícení v každé chalupě se protápí pec jednou, dvakráte neb vícekráte dle hostí, domácích a dle potřeby. Kvůli koláčům kdesi odložili posvícení, až bude pšenice zralá, vymlácená a semletá. Ani kázání v kostele nepomohlo. Teď se vezme prostě pytel „nulky" a odvede se pšenice později... Koláče se dělaly s mákem, s povidly, (z hrušek, jablek i švestek), jíchové, skořicové, s homolkou, tvarohové, české i německé, skládané i „rozpláclé", jednoduché i s trojím mazáním, na plechu, papíře i javorových listech. Těmi se zve, ty projdou celou obec, jsou předkládány na zkušebný zub, prohlíženy se všech stran, a pak se teprve pronáší se o nich soud: „Ty placky jsou jako houžev.” Jenom když jsou kvasnice čerstvé a pec v pořádku. Celá ženská přízeň se dostaví a táhne od stavení ke stavení. (Martinské koláče, rohlíky a martinská husa, Plzeňský obzor 1910).‘‘

Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea

 

Ak ste pozorne čítali celú trilógiu o sv. Martinovi, svoje vedomosti si môžete otestovať vypĺňaním tajničky, ktorú sme pre Vás pripravili.

Pripravili sme pre Vás online verziu alebo si môžete stiahnúť na tlač pripravený PDF súbor.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti