1 2 3 4 5

II. Magická svätoondrejská noc

K tzv. stridžím dňom patril deň sv. Ondreja aj sv. Barbory. Keď sa blížil deň sv. Ondreja, ľudia si už vopred hovorievali alebo čítali o jeho živote. V tento deň platili rôzne zákazy pre dospelých, hlavne pre ženy. Nesmeli chodiť na návštevy, pretože by priniesli nešťastie. Nesmeli priasť, vyšívať, lebo by im ochoreli ovce. Muži nesmeli rezať sečku pre dobytok, pretože by sa im v ďalšom roku stalo niečo zlé. Takisto sa nesmelo nič požičať. Dôležité bolo aj to, aby sa všetky práce vonku skončili ešte pred súmrakom, inak by hospodárstvo mohli navštíviť zlovestný čerti a čarodejnice.

Deň sv. Ondreja veľmi netrpezlivo očakávali predovšetkým slobodné dievky. Na tento deň sa vzťahovalo najviac ľúbostných veštení, keďže svätý Ondrej sa považuje aj za patróna neviest. Mnohé rátali, koľko nocí sa ešte musia vyspať, aby sa dozvedeli takú dôležitú vec, akou bol sobáš. Kedysi sa totiž každá dievčina chcela rýchlo vydať, aby nezostala starou dievkou. Preto chceli vedieť, kedy a za koho sa vydajú. Práve v tom im malo pomôcť veštenie na deň sv. Ondreja. Dievčatá robili rôzne magické úkony, len aby sa niečo viac dozvedeli o budúcom ženíchovi. Chceli poznať jeho meno, odkiaľ príde, či aké je jeho zamestnanie.

Večer pred dňom sv. Ondreja sa stretli podľa tradície v kúdeľnej izbe, chyži ­– väčšej miestnosti, ktorú si vopred prenajali na spoločné pradenie. Aby mali v izbe trochu svetla, poskladali sa na petrolej do lampy, a aby im bolo teplo, doniesli si zopár drevených polienok na kúrenie. Často ich vzali z dvora, kde býval rúči mládenec.

V deň sv. Ondreja však nepracovali, ale veštili, na čo sa dobre pripravili. Z cesta robili halušky či pirohy a do nich vložili lístočky s krstnými menami mládencov. Na jeden z lístkov napísali slovo neznámy a na ďalší smrť. Na to aby bolo veštenie úspešné museli ale prísady na halušky, alebo aspoň tri z nich ukradnúť z domu, kde býval Ondrej. Halušky hodili do vriacej vody, a keď vyplávali na vrch, jedna dievčina za druhou si holou rukou vytiahla halušku a z nej vybrala papierik s menom šuhaja. Podľa toho zistila, aké krstné meno má mať jej budúci ženích. Ak si dievka vytiahla lístok s nápisom neznámy, mohol sa jej ako ženích triafať niekto, koho nepoznala. Ak však bola na lístku napísaná smrť, tak strachu prišla takmer o reč. Dievčiny chceli niečo vedieť aj o zamestnaní ženíchov. Tiež zvykli lístočky s menami na noc ukryť do vankúša.

Zohnali si olovené gombíky alebo niekedy aj sviečky, a z domu v ktorom býval mládenec Ondrej, potajomky zobrali veľký kľúč. Sviečku či olovo roztopili a cez otvor v uchu kľúča naliali do studenej vody, pričom odriekali:

"Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znati, koho ja budem za muža mati."

Každý región Liatie olova sa aj dodnes v rôznych oblastiach praktizuje práve na svätého Ondreja.

Liatie olova na deň sv. Ondreja
Zdroj: petrzalcan.sk Zdroj: wikipedia.org
   

Ak na dne hrnca uvideli nejaký tvar, hádali, čo predstavuje. Ak videli klas obilia, mal byť ženíchom roľník, ak topánku, tak obuvník, ak pero, tak pisár, keď šabľu, tak vojak. Ak dievčina zbadala koč, tak sa veľmi potešila, pretože jej ženíchom mal byť pán. Takto si povymýšľali rôzne zamestnania, a keď si nevedeli rady, zvyčajne prosili o pomoc staršiu gazdinú, často starú mamu.

Na strednom Slovensku si slobodné devy, hlavne nešťastné staré dievky, nachystali aj ľanové alebo konopné semienka. Hádzali ich do okien, siali na hnoj alebo rozsýpali hovoriac:

"Dneska je Ondreja mena,
sejem konopné semä,
nesejem ho preto, aby ono vzišlo,
ale aby moje potešenie ku mne prišlo."

Mladé devy bolo ochotné urobiť všetko, len aby sa dozvedeli o ich budúcom mužovi. V Turci tajne vzali mužské nohavice a na noc si ich položili pod vankúš. Mal sa im prisniť sen, kde sa objavil ich nastávajúci. Dievčina však nesmela večerať, lebo s plným žalúdkom by sa jej snívalo kadečo, len nie ženích. V Čičmanoch zas pozametali izbu a smeti vyniesli na dvor. Podľa toho, z ktorej strany štekal pes, odtiaľ mal byť ženích. Na Orave, aj inde, sa dievčatá tajne vybrali k drevenému alebo prútenému plotu, holou ritkou sa oň opreli rukami a triasli ho. Pritom potichu hovorili:

"Plote, plote, trasiem ťa,
svätý Ondrej prosím ťa,
dajže mi ty znati,
s kým budem ja pri oltári státi."

"Trasiem plotom,
nikto nevie o tom,
len sám Pánboh z neba,
že mi muža treba."

"Kaluža, kaluža, daj muža!
vyše lávky, niže lávky,
aby nemal nikde stávky,
len u mňa."

Vydajachtivé dievčatá triasli ovocným stromom, hlavne slivkou a hovorili:

"Slivčička, slivčička trasiem ťa,
svätý Ondrej posím ťa,
dajže mi znati,
s kým budem pred oltárom státi."

Počas svätoondrejskej noci, presne o pol noci, dievčatá vyberali zo studne vedro s vodou a v nej sa ukázal obraz budúceho ženícha. Na Orave zasa dievky chodili o pol noci klopkať na svinský chlievik, po koľkom údere svinka zagrúlila, po toľkých rokoch sa mala konať svadba. V niektorých oblastiach tiež zvykli dievky klopkať namiesto chlievika na kurník. Pri tom odriekali:

"Kohútik, kohútik, zakotkodákaj.
Ak muža dostanem, vedieť mi daj.
Sliepočky vy nechajte kotkodákanie,
nekazte mi, nekazte vydávanie."

Obľúbeným bolo aj veštenie z tanierov. Dievča, pre ktoré sa veštilo vyšlo z izby, v ktorej zatiaľ ostatné nachystali pod jeden tanier prsteň, pod druhý pripravili čepiec a pod tretí nič. Potom zavolali poslednú dievku a tá otočila jeden z tanierov, podľa toho čo sa pod ním skrývalo vedela, či sa zasnúbi, vydá, alebo ešte rôčik počká. Podobne sa konalo aj veštenie hrnčekom, čo ale vykonával otec rodiny. Pod jedným bola hlina, tá znamenala smrť do roka, pod druhým chlieb, ten značil zbohatnutie, pod tretím prsteň – na vydaj a pod štvrtým hrebeň, ktorý značil chorobu. Ak chceli dievčatá zistiť za koho sa vydajú, museli počas svätoondrejskej noci z piatich domov, kde bývali súci ženísi, ukradnúť polienko, urobili oheň, zohriali na ňom vodu, s ktorou si potom umyli vlasy. V spánku sa im tak mala zjaviť tvár milého, budúceho manžela.

Na ženíchov boli zvedavé aj slečny z bohatých rodín v mestečkách a mestách. Spolu so slúžkou varili halušky a liali olovo, ale robili to skôr pre zábavu. Keď sa postavili chrbtom ku dverám, vyzuli si topánku a hodili ju za chrbát. Ak sa obrátila špičkou k dverám, mala byť do roka svadba, ak pätou, museli ešte počkať. Na deň sv. Ondreja mali povinnosti aj roľníci a pastieri dobytka. Gazdovia v Turci triasli stromy v záhrade, aby mali na budúci rok dobrú úrodu ovocia. Na Liptove chodili po domoch pastieri s prútmi. Gazdiná si vybrala jeden prút a pastierov vyšibala, aby boli pri pasení šikovní a rezkí. Niekde si prút odložili a na jar s ním po prvý raz vyháňali dobytok na pašu. V Honte chodievali po domoch kraviari (pastieri kráv) s prútikom a s veľkou kapsou. Gazdinám vinšovali:

"Vinšujem vám svätého Ondreja, aby vám dal Pán Boh zdravia,
šťastia, hojnosť božského požehnania."

Za vinš, ktorý potešil takmer každý dom, im gazdinky dali potraviny. Od bohatších dostali klobásu, údené mäso, slaninu, od chudobnejších zasa zemiaky či kvaku. V rodinách pastierov, ktoré nemali majetok, tak mali čo jesť.

Pranostiky

Ľudia si na deň sv. Ondreja všímali aj počasie. Želali si, aby bola zima a sneh, lebo sa vravievalo: Na Ondreja ide orať len krivý gazda. Na sv. Ondreja dávaj sane do dvora. Ak bolo pekne a sneh, tak boli spokojní, pretože: Ak je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne. Keď na Ondreja sneží, sneh dlho poleží. Sneh, čo na Ondreja spadol, dlho leží, on ale na Gregora do potoka beží. Keď sv. Ondrej peknú cestu Lucii spraví, aj Mikuláš ho pochváli. Ak bol mráz, kravy mali nasledujúci rok dobre dojiť. Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody. Ondrejský sneh, zje ražný chlieb. Ak však nesnežilo ani nemrzlo, a dokonca lietali včely, ľudia boli nešťastní, lebo: Ak na Ondreja lietajú včely, bude neúrodný rok.

Video: 

Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea

 

Ak ste pozorne čítali všetky články o sv. Ondrejovi, svoje vedomosti si môžete otestovať vypĺňaním tajničky, ktorú sme pre Vás pripravili.

Pripravili sme pre Vás online verziu alebo si môžete stiahnúť na tlač pripravený PDF súbor.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti