1 2 3 4 5

Pamätná tabuľa Martina Rázusa v Kežmarku

Pamätná tabula Martina Rázusa v Kežmarku na budove gymnázia P. O. Hviezdoslava.Tohto roku (2021) si pripomíname 60. výročie smrti kežmarského výtvarníka Karla Sovánku. Vo verejnom priestore mesta sa dodnes zachovali dve jeho sochárske diela. Okrem podobizne Gustava Adolfa Weisza na jeho náhrobku na starom cintoríne, je to pamätná tabuľa spisovateľa a politika Martina Rázusa na budove gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku, ktorá je hlavnou témou tohto príspevku.

Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši - Vrbici. Na štúdia prišiel do Kežmarku v roku 1903. Na gymnáziu sa zaradil medzi najlepších študentov napriek tomu, že patril medzi najchudobnejších. Ako spomínal jeho spolužiak, „bol chudobný ako kostolná myš. Ešte dnes vidím, ako neprimerane oblečený v zimné sa ráno ponáhľa do školy.“ Preto bol oslobodený od platenia školského poplatku a poberal rôzne štipendiá. Rázus býval na priváte v dome na Hlavnom námestí 86. On sám spísal svoje zážitky v životopisnom románe Maroško študuje, kde okrem iného uvádza: „Je tu mnoho pekných dievčat. Tu je to ináč ako na meštianke. Ozajstný výber národov: Nemci, Maďari, Slováci, Rusi, Židia, ba i jeden Rumun. A to všetko v jednej triede. Tu sa už musí hovoriť nejakou spoločnou rečou. A tak sa hovorí maďarčinou.“ Maturoval v roku 1907 s vynikajúcim prospechom. Rázus chcel študovať právo, ale jeho mama vyhlásila, že nebude robiť na človeka, ktorého ľudia preklínajú, a tak sa nakoniec vybral na dráhu evanjelického kňaza. Teológiu študoval v Bratislave, tiež v škótskom Edinburghu. Ako evanjelický farár pôsobil v Modre, Pribyline, Moravskom Lieskovom a Brezne. Okrem duchovnej sféry sa angažoval i v politike - bol členom a od roku 1929 aj predsedom Slovenskej národnej strany. Zomrel len ako 48-ročný 8. augusta 1937 v Brezne.

Obálka triedneho výkazu. Triedny výkaz, Martin Rázus pod číslom 22.
Triedny výkaz, Martin Rázus s poradovým číslom 22.
 

Vzhľadom na jeho význam na literárnom aj politickom poli sa krátko po jeho smrti v januári 1938 Miestny odbor Matice slovenskej v Kežmarku uzniesol, že mu odhalí pamätnú tabuľu na budove gymnázia, kde strávil svoje stredoškolské roky. Zhotovením bronzovej pamätnej tabule bol poverený Karl Sovánka.

Karl Sovánka (1883 Uhrovec – 1961 Östringen), ktorého otcom bol slávny sklársky výtvarník István Sovánka, začal študovať na Krajinskej uhorskej kráľovskej umelecko-priemyselnej škole v Budapešti u Lajosa Mátraia st. dekoratívne sochárstvo. Svoje umelecké školenie zavŕšil v Bruseli v roku 1908 na Kráľovskej akadémii výtvarných umení u profesora Charla van der Stappena a v Paríži. Po návrate do vlasti najskôr pôsobil v ateliéri popredného uhorského sochára Györgya Zalu v Budapešti. Neskôr prišiel do Kežmarku, kde sa zamestnal ako kreslič, návrhár a nakoniec i riaditeľ vo výšivkárskej dielni Schickedanz na Kežmarskom hrade. Neskôr sa venoval už len vlastnej tvorbe, v ktorej zachytával krajiny a predovšetkým lesnú zver, ktorou sa preslávil. Bol členom Spolku slovenských umelcov. Samostatné výstavy mal v roku 1938 v Ružomberku, o dva roky neskôr v Trenčíne.

V rámci Rázusových osláv sa 18. júna 1938 v Kežmarku uskutočnilo otvorenie výstavy, ktorá okrem diel Karla Sovánku prestavila práce Miloša Alexandra Bazovského, Mikuláša Galandu, Jána Hálu, Eugena Chriena, Petra Júliusa Kerna a Ľudovíta Križana. Na výstave boli zastúpené ukážky výšiviek z Detvy, modranskej keramiky i diela Martina Rázusa. Nasledujúci deň vyvrcholili Rázusove slávnosti pred budovou kežmarského gymnázia odhalením pamätnej tabule.

Portrét Martina Rázusa, ktorý bol predlohou pri tvorbe reliéfu pamätnej tabule. Čierno-biela fotografia pamätnej tabule z archívu Múzea v Kežmarku.
Portrétna fotografia Martina Rázusa, ktorá slúžila ako predloha pri tvorbe reliéfu pamätnej tabule. Čierno-biela fotografia pamätnej tabule z archívu Múzea v Kežmarku.
   

V jej hornej časti je zachytená v trištvrteprofilovom plytkom reliéfe podobizeň Martina Rázusa, ktorú dole venčí vavrínová ratolesť. Tá sa už od staroveku dávala víťazom a umelcom – básnikom ako symbol uznania. Dopĺňa ju taktiež typický symbol spisovateľov – brko. V spodnej časti tabule je plastický nápis: TU ŠTUDOVAL / BÁSNIK-SPISOVATEĽ / MARTIN RÁZUS. / SVEDOMIE NÁRODA. / 1903. 1907. Na udalosti sa zúčastnil aj brat Michal Rázus. Prítomní boli početní predstavitelia armády, štátnych orgánov, škôl, spolkov, žiakov a širokej verejnosti.

Slávnosť sa začala Kuzmányho chorálom "Kto za pravdu horí". Po jeho odznení sa ujal slova Eugen Klementis, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej a iniciátor osadenia pamätnej tabule. Súčasťou bol oduševnene prednesený sľub vernosti Československej republike. Hlavným rečníkom na slávnosti bol poslanec Andrej Devečka, ktorý vzdal hold významu Martina Rázusa ako básnika a spisovateľa. Po Devečkovom prejave vystúpil v mene Matice slovenskej Dr. Garay, za okres okresný náčelník Jaroslav Bravený, za mesto Kežmarok mešťanosta Johann Strobl, za kultúrne spolky školský inšpektor František Malík, za bývalých Rázusových spolužiakov JUDr. Ján Ďurkovič, advokát z Rimavskej Soboty a v nemeckom jazyku predniesol príhovor spolužiak, evanjelický farár Matthias Schwartz z Toporca. Za patronátny spolok sa prihovoril riaditeľ gymnázia Karl Bruckner, za nemecké reálne gymnázium Dr. Josef Adamus. Slávnosť, ktorá sa konala pod záštitou Matice slovenskej a Združenia slovenských učiteľov, sa ukončila štátnou hymnou.

Túto významnú slovenskú osobnosť si uctili Kežmarčania i tým, že v roku 1939 bola Trojmostová ulica premenovaná na Ulicu Martina Rázusa, v nemeckom znení Martin Razusgasse (v súčasnosti Ulica MUDr. Alexandra). Bývalý kežmarský študent má svoju ulicu v meste ešte i dnes, hoci na úplne inom mieste.

Autor: Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti