1 2 3 4 5

Pomníky Friedricha Scholcza v Kežmarku

Tohto roku (2021) si pripomíname dve okrúhle jubileá – 190. výročie narodenia a 110. výročie úmrtia významnej kežmarskej osobnosti – profesora Friedricha Scholcza.

Friedrich Scholcz uzrel svetlo sveta 16. júla 1831 v dnes zaniknutej obci Ruskinovce. Stredoškolské vzdelanie absolvoval na kežmarskom lýceu, následne pokračoval v štúdiu teológie a filozofie na evanjelickom kolégiu v Prešove. Svoje vzdelanie zavŕšil na univerzite v Jene štúdiom teológie, literatúry, histórie a filozofie. Nadobudnuté bohaté vedomosti sa rozhodol odovzdávať mládeži a tak zakotvil v Kežmarku, na svojej stredoškolskej alma mater. V nej 35 rokov vyučoval maďarčinu, nemčinu a dejepis. Medzi študentmi bol so svojou dobráckou, nápomocnou povahou veľmi obľúbený, takže pre nich nebol len profesor, ale tiež milý „Frici bácsi“ (ujčok Frico), ako ho po domácky volali. Spomeňme, že medzi jeho obľúbených žiakov patril i Hviezdoslav. Scholcz bol zároveň 12 rokov riaditeľom tohto vzdelávacieho ústavu (1870 – 1879, 1888 – 1891). Okrem pedagogickej činnosti bol literárne činný, venoval sa písaniu poézie, prózy, drámy. Okrem toho pôsobil ako hlavný spolupracovník a redaktor miestnych novín Karpathen-Post; bol tiež spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom kežmarského Speváckeho spolku. Umrel 25. októbra 1911 v Kežmarku, kde bol aj pochovaný.

Náhrobný pomník na starom cintoríne

Vzhľadom na jeho zásluhy i všeobecnú obľúbenosť sa krátko po Scholczovej smrti zrodila iniciatíva vybudovania dôstojného náhrobného pomníka. Výzva na finančnú zbierku vyšla začiatkom decembra 1911 v Karpathen-Post, kde boli mená darcov a ich sumy pravidelne zverejňované. Napriek počiatočným úspechom sa zbierka rozrastala len pomaly, takže jeho realizácia sa odďaľovala. Na zasadnutí výboru Scholczovho pomníka 23. mája 1913 sa skonštatovalo, že sa podarilo vyzbierať len 1 393 korún. Preto uverejnili v novinách novú výzvu, aby povzbudili bývalých žiakov a priateľov profesora k ďalším finančným darom. Zároveň na zasadnutí dva predložené plány na náhrobník výbor neschválil a dohodlo sa, že sa vypracujú nové návrhy. O umelecké prevedenie náhrobníka sa mal postarať bratislavský sochár Alois Rigele. Túto objednávku mu sprostredkoval kežmarský rodák MUDr. Oskar Szelényi pôsobiaci v Bratislave a živo sa zaujímajúci o miestnu umeleckú scénu.

Mladý sochár Alois Rigele (1879 – 1940) patril v tom čase už medzi renomovaných umelcov. Svoje výtvarné vzdelanie začal najskôr u dekoratívneho bratislavského sochára Adolfa Messmera. Následne pokračoval na c. k. Akadémii výtvarných umení vo Viedni pod vedením profesorov Hansa Bitterlicha a Edmunda von Hellmera, kde patril medzi ich obľúbených žiakov. Už jeho školské práce boli oceňované a za jeho absolventskú prácu „Návrat strateného syna“ mu bola v Budapešti udelená Harkányiho cena. Spomedzi 11 uchádzačov zvíťazil v súťaži na epitaf Petra Pázmánya pre bratislavský dóm a ako odmenu získal Veľkú rímsku cenu spojenú so štipendium na dvojročný študijný pobyt v Ríme. Jeho talent ocenil aj sám panovník, keď mu zadal úlohu na mramorový reliéf svojej zosnulej manželky Sisi v životnej veľkosti pre Modrý kostolík v Bratislave, dokončený v roku 1913. Okrem toho vytvoril pomníky kráľovnej pre Salzburg a Viedeň. Jeho diela sa nachádzajú na verejných miestach vyše 50 miest a obcí Slovenska, Rakúska i Maďarska.

Diapozitív Alfreda Grosza - Náhrobok Friedricha Scholtza (Múzeum v Kežmarku)
 
Mramorový portrét na cintoríne Náhrobok

Vo štvrtok 25. augusta 1913 sa pod vedením lyceálneho inšpektora Ödöna Tátraya konala schôdza pomníkového výboru, na ktorej bol predstavený Rigeleho model. Ten sa stretol so všeobecným súhlasom a obdivom. Kameň v tvare obelisku mal obsahovať v hornej časti Scholczov reliéf, pod ním stojaceho školáka v maďarskom odeve, ako so smutne sklonenou hlavou hľadí na hrob svojho milovaného učiteľa, pričom jeho pravá ruka ho zdobí palmovou ratolesťou a ľavá kvetmi, „čím vyjadruje svoju úctu a lásku k nezabudnuteľnému učiteľovi a priateľovi mladosti“, ako to opísali v miestnych novinách. Výbor sa jednomyseľne rozhodol prijať tento návrh a požiadal Dr. Szelényiho, aby rokoval s Rigelem o použitom materiáli a rozmeroch náhrobníka, ktorý sa mal postaviť na jar budúceho roku.

Náhrobná stéla je vytvorená z pieskovca, kruhový reliéf s portrétom vysekal Rigele z bieleho mramoru. Pod ním sa nachádza reliéf smútiaceho študenta, symbolicky kladúceho na hrob palmovú ratolesť, ktorá je znakom víťazstva nad smrťou a symbolom vstupu do raja. Palmový list dávali na sarkofágy už starí Egypťania, mal ju v rukách anjel oznamujúci smrť Panny Márie. Aj ľudia na začiatku 20. storočia s ňou chodili na pohreby a návštevy hrobov. V pravej ruke drží mládenec kyticu kvetov, ktorých okvetné lístky padajú na hrob. V zmysle vanitas sú symbolom pominuteľnosti, lebo veľmi rýchlo uvädajú a hynú.

Pamätná tabuľa na budove lýcea

Ďalší pamätník vznikol pri príležitosti okrúhleho, stého výročia narodenia Friedricha Scholcza v roku 1931 (keď bolo aj dvadsiate výročie jeho úmrtia). Odhalenie pamätnej tabule na fasáde starej budovy lýcea sa uskutočnilo 4. októbra 1931. Slávnosti sa zúčastnili Nemci z celého Spiša, keďže teraz bol prezentovaný predovšetkým ako tvorca Spišskej hymny. Preto bolo odhalenie tabule poňaté ako nacionalistická manifestácia Spišského nemectva. O pol jedenástej sa pred starým lýceom rozostavili spolky a korporácie pod svojimi zástavami. Medzi nimi nechýbali Spišský dejepisný spolok, Spevácky spolok, zástupcovia miest Spišská Belá, Ľubica, Levoča, rodnej obce Ruskinovce, evanjelického a. v. zboru z Kežmarku a Levoče, Kežmarskej židovskej náboženskej obce, Karpatského spolku, Učiteľského spolku, Spišsko-nemeckej strany a Kežmarskej evanjelickej meštianskej a ľudovej školy. Slávnostné príhovory predniesol politik a čestný inšpektor lýcea JUDr. Andor Nitsch, riaditeľ lýcea Karl Bruckner, mešťanosta Kežmarku Rudolf Palencsár a ďalší.

Pozvánka na slávnostné odhalenie pamätnej tabule na Lýceu (Múzeum v Kežmarku)
 

Pamätná tabuľa pozostáva z bronzového reliéfu, ktorý vznikol odliatím sadrového portrétu od Aloisa Rigeleho z roku 1913. Tá je vsadená do mramorového rámu. Pod podobizňou sa nachádza mramorová tabuľa s vysekaným nemeckým textom: „Básnikovi spišských skladieb a priateľovi mládeže ušľachtilého srdca, prof. Friedrichovi Scholczovi povďačné lýceum na pamiatku storočného výročia jeho narodenín, 16. júla 1931.“ Následne bola 25. októbra 1931 odhalená pamätná tabuľa so skoro identickým textom aj na jeho rodnom dome v Ruskinovciach.

Pamätník na fasáde Lýcea Bronzový portrét na Lýceu
   

Do dnešných dní sa teda vo verejnom priestore Kežmarku zachovali dva pamätníky prof. Friedricha Scholcza, vytvorené významným sochárom Aloisom Rigelem. Pôvodná sadrová predloha je uložená v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku (od minulého roku je prvýkrát verejne vystavená v stálej expozícii Bytovej kultúry na Spiši – v pánskej pracovni). Okrem toho je na Kežmarskom hrade možné vidieť aj ďalšie hodnotné umelecké dielo spojené s prof. Scholczom – jeho maľovaný portrét, ktorý vytvoril najvýznamnejší maliar z prelomu 19. a 20. storočia na Slovensku, Ladislav Mednyánszky.

Sadrový portrét (Múzeum v Kežmarku) Ladislav Mednyánszky - Portrét Friedricha Scholcza
   

Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik umenia - Múzeum v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti