Reštaurovanie neorokokovej pohovky
Do múzea sa dostávajú predmety s historickou výpovednou hodnotou v rôznom stave. Od takých, ktoré neboli ešte nikdy používané a vyzerajú ako nové, až po veci v dezolátnom stave. Napriek tomu majú tak veľkú muzeálnu a historickú hodnotu, že stoja za zachovanie pre budúcnosť. Na základe materiálnych, finančných a personálnych možností sa dávajú buď konzervovať, kde sa stabilizuje aktuálny dochovaný stav predmetu, alebo ak je to možné, dávajú sa reštaurovať. Pri tejto práci sa uvádzajú do pôvodného stavu.
V roku 1997 zakúpilo Múzeum v Kežmarku neorokokovú pohovku približne z poslednej tretiny 19. storočia, vyrobenú zo smrekového a orechového dreva od Vladimíra Uhrína z Kežmarku. Napriek tomu, že jej stav bol dosť tristný - drevená konštrukcia bola na mnohých miestach poškodená, textilný poťah bol vyblednutý a nepôvodný.
Keďže Múzeum v Kežmarku od roku 2013 nedisponuje vlastným reštaurátorom nábytku, musí zadávať tieto práce externým reštaurátorom, čo stojí nemalé finančné prostriedky. Veľkou pomocou je preto možnosť uchádzať sa o granty z Fondu na podporu umenia. Minulý rok bolo Múzeum v Kežmarku úspešné v podávaní žiadosti, takže sa mohlo realizovať reštaurovanie spomínanej pohovky, ktorá mala nájsť uplatnenie v novo reinštalovanej expozícii Bytovej kultúry na Spiši na Hlavnom námestí č. 55 v Kežmarku.
Pohovku reštauroval Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen komory reštaurátorov SR, ktorý má špecializáciu na reštaurovanie historického nábytku a historických hodín. Ako vidieť z priloženej fotodokumentácie, čakala ho náročná úloha. Po postupnom odstraňovaní čalúnenia sa prišlo na to, že pod vrchnou nepôvodnou látkou sa nachádza ešte pôvodné čalúnenie. Avšak to bolo už veľmi zničené. Po odstránení všetkých vrstiev sa drevená kostra sedačky rozpadla, keďže na mnohých miestach bola v minulosti ulomená a neodborne, priam fušersky opravená. Preto musel reštaurátor drevenú kostru chemicky spevniť, pridať látky proti hmyzu a hubám, dorezať chýbajúce časti, dolepiť, vyčistiť a naniesť novú povrchovú úpravu – šelakovú politúru. Následne sa pristúpilo k novému čalúneniu, pri ktorom sa použili klasické techniky a materiály, akými sú oceľové pružiny, jutové popruhy a africká tráva. Pri výbere novej poťahovej látky sa vychádzalo zo vzoru, ktorý sa nachádzal na pôvodnom čalúnení. Preto sa vybral kvetinový motív, vytvorený gobelínovou technikou.
Tými krokmi sa nakoniec podarilo prinavrátiť zašlý lesk ďalšiemu predmetu z bohatého fondu historického nábytku Múzea v Kežmarku. Teraz ho po mnohých rokoch, keď bol uložený v depozitári, môžu obdivovať návštevníci stálej expozície na Hlavnom námestí č. 55. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Na záver si povedzme niečo o histórii samotného predmetu. Ide o dnes už veľmi zriedkavý typ nábytku, nazývaného chaise-loungue. Ako napovedá jeho názov, má francúzsky pôvod. Objavuje sa najmä od konca 17. storočia a v priebehu nasledujúceho 18. storočia sa rozšíril po celej Európe v rade rôznych variant. Chaise-longue je typom čalúnenej lenošky, vychádzajúcej z pohodlného kresla s veľmi dlhým sedákom slúžiacim k natiahnutiu nôh pololežiacej osoby. Anglický názov ilustruje základnú funkciu: lounge - leňošiť. Teda slúži k dennému odpočinku, prípadne i dennému spánku. Na konci 19. storočia sa stala veľmi obľúbenou v celej Európe. Niekedy bola doplnená jedným alebo viacerými odnímateľnými vankúšmi. Istou polyfunkčnosťou sa pohovka nachádza na hranici medzi sedacím nábytkom a nábytkom určeným na spanie.
Kežmarská pohovka vnikla v poslednej tretine 19. storočia, keď sa v nábytkárstve výrobcovia vracali k historickým slohom. V tomto prípade vychádzali z obdobia rokoka, ktoré sa oproti predchádzajúcemu barokovému obdobiu, kde sa kládol dôraz na reprezentatívnosť, uprednostňovala predovšetkým pohodlnosť.
Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku
Fotografie: Tibor Kováč
Informácie o projekte, financovaní reštaurátorských prác.