Svätá Barbora má miesto vo všetkých kultúrach
V poradí tretím stridžím dňom je deň svätej Barbory. Kedysi sa aj tento deň na našom území slávil vo veľkom, neskôr rituály počas dňa svätej Barbory zanikli. Vytlačili ich podobné počas dňa svätého Mikuláša a svätej Lucie. Jedným z mála zvykov, ktoré sa uchovali je rituál ľúbostnej mágie rezania vetvičky z čerešne alebo višne, tzv. barborky. Tento zvyk ma priamu súvislosť so životom svätice.
Svätá Barbora bola šľachtičná z Malej Ázie. Narodila sa v 3.stor. nl. do bohatej pohanskej rodiny, šľachticovi Dioskorovi a oplývala nevídanou krásou. Keďže o jej živote niet historických záznamov, údaje o sv. Barbore sú založené, predovšetkým, na legendách. Jej otec bol vážený kupec a odporca kresťanstva. Kvôli svojej práci často cestoval, a aby svoju dcéru ochránil pred kresťanskými vplyvmi a nevhodnými nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil v obklopení všemožného prepychu. Veža mala iba dva okná. Jeden z jej sluhov bol aj stúpencom kresťanov a Barboru čoskoro obrátil na svoju vieru. Tak sa aj napriek väzeniu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v Krista, dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno tak, aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu.
Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Počas jej úteku sa maskovala rôznymi kožami a spoliehala sa najmä na dobrosrdečnosť cudzích ľudí. Sem tam ju niekto obdaroval pšenicou či granátovými jablkami. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Pastier sa za trest premenil na sochu a jeho ovce na kobylky. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť. Podstúpila rôzne muky. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku. Údajne ho mal zabiť blesk, preto sa sv. Barbora stala patrónkou delostrelcov a ochrankyňou pred búrkou. Taktiež je patrónkou architektov, tesárov, kamenárov, hasičov či pomocníčkou v núdzi. Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná. Svätá Barbora býva zobrazená ako mladé dievča s alabastrovou pleťou, v dlhom šate s plášťom. Jej atribútmi sú pávie pero, ktoré symbolizuje múdrosť, vzdelanosť a tiež nesmrteľnosť. Taktiež meč, slonovinová veža a palmová ratolesť, alebo kalich s hostiou – ktorú jej pred popravou mal priniesť anjel.
Podľa jednej z legiend Barbora vo veži, kde bola väznená pestovala halúzku z čerešne. Práve v deň jej popravy halúzka vykvitla. Práve od tejto legendy sa odvodzuje zvyk rezania „barboriek“. Rozkvitnuté „barborky“ symbolizujú nielen predpoveď sobáša, ale aj príchod nového svetla v podobe Ježiša Krista. Pôvodne pripomínali zimný slnovrat a následný príchod nového roka a víziu teplej jari, rozkvitnutých kvetov a nového života.
Jedna zo štyroch veľkých panien
Sv. Barbora bola rovnako častým námetom výtvarných diel. Medzi najznámejšie patrí Raffaelov obraz Sixtínska Madona, jej podobizeň stvárnili aj Lucas Cranach st. či Hans Holbein. Podľa ikonografických zvyklostí ju zobrazovali v dlhom prepásanom šate s plášťom alebo v dobovom odeve so všeobecnými atribútmi knihou, krížom, martýrskou palmou a mečom. Jej najcharakteristickejšími atribútmi sú veža a kalich s hostiou.
Svätá Barbora patrí do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi, ktorí boli privolávaní v ťažkých chvíľach. Takou bola napríklad morová epidémia. So sv. Katarínou Alexandrijskou patrila k najobľúbenejším sväticiam. Spolu aj so sv. Dorotou a sv. Margitou tvoria skupinu štyroch veľkých panien.
Ukáž mi Barborka, kto bude môj milý?
Počas dňa sv. Barbory, ako aj v iné stridžie dni, sa očakávalo pôsobenie zlých síl. Predpokladalo sa však, že budú slabšie ako v iné dni. Po domoch chodili väčší aj menší chlapci oceľovať, teda vinšovať s kúskom železa alebo tvrdého kameňa, ktorý mal symbolizovať pevné zdravie. Zaželali ho všetkým, čo žili v domácnosti, za čo dostali potraviny. Kedysi všetci vo veľkom očakávali príchod vinšovníkov. Ak by do ich domu nevošli, a prvá by náhodou prišla žena, domácich malo stretnúť nešťastie. Preto bohatší gazdovia dali chlapcom aj drobné peniaze, len aby na nich nezabudli aj na budúci rok.
V obciach v okolí Nitry, Trenčína a Topoľčian zasa chodili z domu do domu barborky – dievky a ženy zahalené do bieleho tak, aby ich nikto nerozoznal. V každom dome mlčky povymetali husacím krídlom alebo metlou všetky kúty v izbe od pavučín. Keď prišli do domu, spolu sa pomodlili a predniesli krátku básničku. Gazdiné ich za to odmenili.
"Barbora, z rodu vzácneho, dcéra otca zúrivého, my ťa ctíme velebíme, tak ako môžeme a vieme, uvrhnutá do žalárov s veľkou nebeskou žiarou, vstúpila z hroznej temnosti do veľkej sviatosti."
Tento zvyk, sa praktizoval v podtatranských oblastiach na Luciu.
V Čičmanoch chodievali menšie dievčatká – barborky, aj chlapci, ktorých nazývali lezeli. Boli sviatočne odetí, na hlavách mali biele obrusy a v rukách zvončeky. Keď nimi pred každým domom zazvonili, domáci ich privítali a pozvali ďalej. V izbe mlčky zatancovali a gazdiné ich odmenili jabĺčkami, orechmi, sušeným ovocím aj peniazmi.
V dedinách na strednom Považí zasa chodili štyri barborky s varechami. Ak v izbe našli ženy alebo devy, ktoré priadli či párali perie a pri nich posedávali mládenci, tak ich zbili.
Kedysi sa praktizoval zvyk, že barborky, dievčatá odeté v bielom plášti, s venčekom alebo korunkou, čo symbolizovalo čistotu, chodili po dedine najmä za deťmi a zisťovali, či sa vedia modliť a či sú dobre vychované. Po ceste zvonili zvončekom. Dobré deti obdarovali sladkosťou a zlé deti symbolicky zbili pierkom, metličkami alebo prútikom.
Deň sv. Barbory mal zvláštny význam pre slobodné dievčence, ktoré sa chceli vydať, ale aj pre vdovy ktoré taktiež netúžili zostarnúť osamelé. Mohli tak vykonávať zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Preto sa vybrali do záhrady a odrezali si barborky – halúzky z čerešne. Doma haluz vložili do nádoby s vodou a potom netrpezlivo čakali, či im do Štedrého dňa rozkvitne. Ak áno, tak sa mala dievka alebo vdova do roka vydať. V niektorých obciach si však halúzku doniesli aj vydaté ženy, ktoré chceli mať v budúcom roku bohatú úrodu. Ak halúzka rozkvitla, boli veľmi spokojné. Na polnočnej omši si dievčatá potom rozkvitnutú halúzku zastrčili za pás a mládenec, ktorý im ju zobral im takto vyznal lásku.
Na deň sv. Barbory tiež platili pre ženy rôzne zákazy. Nesmeli vojsť ako prvé do cudzieho domu. Zákaz mali šiť, vyšívať, priasť aj párať perie, lebo by sa im kravy a voly dopichali rohmi.
Z pôvodných zvykov na deň svätej Barbory sa zachovala takmer na celom území len tradícia rezania čerešňových vetvičiek. Zvyk obdarúvania detí sladkosťami sa preniesol na deň svätého Mikuláša a preobliekanie sa dievčat do bieleho odevu a vymetanie kútov sa traduje na deň svätej Lucie.
Ochrankyňa nielen ťažko pracujúcich
Deň sv. Barbory bol dôležitý aj pre baníkov, keďže Barbora je ich patrónkou. Baníci často do upravených otvorov a výklenkov v podzemí banských chodieb dávali sošky alebo obrázky sv. Barbory, aby ich ochraňovala. V deň sv. Barbory sa v banských mestách tradične konali slávnostné omše venované ochrankyni baníkov aj oslavy. Do kostolov prišli bohatí banskí páni, baníci v slávnostných uniformách aj ich rodiny.
Spiš bol tiež jedným z dôležitých banských oblastí Uhorska. V 14. stor. sa prvé bane otvorili v Novoveskej hute, v Ráztokách, na vrchu Stangeberg, v Havranej doline, v Hnilci alebo aj na Mlynkách. Na začiatku 15. stor., v roku 1414, uhorský kráľ Žigmund zálohoval poľskému kráľovi na Spiši šestnásť miest a dve panstvá, medzi nimi napríklad aj Kežmarok či Levoču. Avšak, baníctvo zostalo v správe uhorských inštitúcií podľa gelnického banského práva, čo malo veľký ekonomický a hospodársky význam. V 17. stor. sa v okolí Hôrky začala ťažba minerálnych rúd a v 19. stor. aj ťažba mangánu, čo bolo veľkou udalosťou pre celý Spiš. Po druhej svetovej vojne sa baníctvo zasa začalo rozvíjať, dokonca viac ako pred tým.
Deň tejto svätice bol rovnako dôležitý pre predpovedanie počasia, pretože: "Aké je počasie na Barboru, také je do Vianoc." Platilo však, že už bude zima, ľudia budú viac kúriť aj voziť sa na saniach. Preto sa hovorilo:
"Po svätej Baruši, daj čiapku na uši."
"Po svätej Baruši, daj pozor na uši."
"Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora."
"Svätá Barbora ťahá sane do dvora."
Čo prináša svätá Barbora vo svete?
V ortodoxných náboženstvách, v Gruzínsku či Macedónsku sa tento sviatok slávi 17. decembra. Vo Francúzsku sa namiesto rezania vetvičky seje obilie do troch misiek. Taktiež sa zalieva a sleduje až do Vianoc. Na Štedrý večer sa tieto misky položia na stôl alebo pod stromček s troma sviečkami. Symbolizujú úrodu v nasledujúcom roku. Až príde čas sejby, obilie sa vyseje do rohov poľa. V niektorých krajinách ako Libanon, Jordánsko či Sýria je tradíciou v tento deň konzumovať pšenicu, jačmeň s orieškami alebo hrozienka a granátové jablká. Tieto jedlá mali symbolizovať pokrm, ktorým Barboru obdarovali cudzinci na jej úteku pred otcom, ale aj samotné pšeničné pole. Podľa legendy pšenica na poli, ktorým svätica utekala mala zahladiť jej stopy, ktoré nechávala v hline. V Libanone a v Sýrií tento sviatok dokonca pripomína Halloween. Deti chodia koledovať v maskách a dostávajú za to sladkosti a peniaze. V Nemecku a Rakúsku sa, podobne ako u nás, veští z čerešňovej alebo višňovej halúzky šťastie pre rodinu. V Tirolsku sa pečie aj sladký koláč s hrozienkami, orechmi a brandy. V Bavorsku sa skladá pocta baníkom, kedy zapaľujú sviečky do svätobarborského svietnika v tvare baníka. Grécko oslavuje tento deň s vojakmi z oddielu delostrelectva, pražia sa šišky v tvare delovej gule, máčané v mede, alebo sa varí pšeničná kaša.
Podobne ako u nás, tak aj v celom svete oslavujú túto patrónku ako ochrankyňu všetkých baníkov, delostrelcov, zbrojárov, geológov, architektov, murárov, kamenárov, tesárov, elektrikárov, pyrotechnikov, zlatníkov, zvonárov, dievčat, väzňov, ale aj umierajúcich, v núdzi, v náhlej či násilnej smrti, alebo pri horúčkach.
Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea
Ak ste pozorne čítali o sv. Barbore, svoje vedomosti si môžete otestovať vypĺňaním tajničky, ktorú sme pre Vás pripravili.
Pripravili sme pre Vás online verziu alebo si môžete stiahnúť na tlač pripravený PDF súbor.
